Pápež Lev XIV. na záver duchovných cvičení: Žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu

SLOVÁ SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.
NA ZÁVER DUCHOVNÝCH CVIČENÍ

Apoštolský palác – Paolinská kaplnka
Piatok, 27. februára 2026

Predtým, ako uzavrieme tento týždeň duchovných cvičení a duchovného sústredenia – tento čas požehnania –, sa chcem s radosťou poďakovať predovšetkým nášmu kazateľovi, ktorý nás počas týchto dní sprevádzal a pomáhal nám prežiť hlbokú duchovnú skúsenosť, veľmi dôležitú na našej pôstnej ceste. Začali sme v nedeľu témou „Pokušenia“ a uvažovali sme nad príkladom a svedectvom svätého Bernarda, nad mníšskym životom i nad mnohými ďalšími prvkami života Cirkvi.

Musím priznať, že osobne som sa v niektorých chvíľach cítil osobitne pozvaný k reflexii. Napríklad dnes ráno, keď zaznela zmienka o zvolení pápeža Eugena III. a svätý Bernard povedal: „Čo ste to urobili? Nech sa Boh nad vami zmiluje.“

A potom táto kaplnka – dovolím si spomenúť – ôsmeho mája sme tu boli zhromaždení na slávení Eucharistie. Nad nami je vytesaný nápis z Listu svätého Pavla Filipanom, ktorý hovorí: „ Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ V tomto kontexte a v tomto duchu spoločenstva my všetci, zhromaždení, pracujeme spolu, hoci sme si niekedy veľmi vzdialení. Byť spolu v modlitbe je preto – myslím si – veľmi dôležitým momentom nášho života, keď uvažujeme nad mnohými otázkami, ktoré sú podstatné pre náš život i pre Cirkev.

Nemám v úmysle zhrnúť celý uplynulý týždeň, ale chcem sa podeliť aspoň o niektoré prvky. Napríklad o odkaz na učiteľa Cirkvi Johna Henryho Newmana a jeho báseň Sen Gerontia, v ktorej Newman používa smrť a Gerontiov súd ako prizmu, cez ktorú je čitateľ vedený k rozjímaniu nad vlastným strachom zo smrti a nad vlastným pocitom nehodnosti pred Bohom.

Sú tu aj ďalšie témy, ako sloboda a pravda, ktoré sú v našom živote mimoriadne dôležité. A v tomto všetkom, dnes večer, pri uvažovaní o nádeji a o jej pravej podstate, ktorou je Kristus, som sa vrátil k opätovnému čítaniu Listu Filipanom. V pokračovaní textu, ktorý je tu vytesaný, Pavol hovorí: „ Ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. A s istotou viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a radosť z viery.“ A potom dodáva: „ Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu.“

Toto je teda výzva na záver týchto dní modlitby a rozjímania, ktorú Božie slovo adresuje nám všetkým: „ Žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu.“

V mene všetkých prítomných Vám teda ďakujem, Monsignor Varden, za všetko, čo ste nám počas týchto dní darovali. Vaša múdrosť, Vaše svedectvo i svedectvo mníšskeho života svätého Bernarda, bohatstvo Vašich úvah zostanú ešte dlho pre nás zdrojom požehnania, milosti a stretnutia s Ježišom Kristom.

Chcem v tejto chvíli poďakovať aj spolupracovníkom Úradu pre liturgické slávenia, ktorí pripravili všetky materiály pre našu modlitbu, ako aj zboru, ktorý je, myslím, ešte prítomný. Ďakujem vám za pomoc prostredníctvom hudby, ktorá má v našej modlitbe veľký význam. Hudba – ako, myslím, monsignor Varden niekedy povedal – nám pomáha spôsobom, akým slová nedokážu, keď pozdvihuje nášho ducha k Pánovi.

Ďakujem teda, veľmi pekne ďakujem vám všetkým za vašu prítomnosť a účasť počas týchto dní.

Môžeme zakončiť požehnaním.

Prajem vám pekný večer a ďakujem všetkým.

Preklad Martin Jarábek