Modlitby v Biblii (13): Modlitba Pavla a Sílasa vo väzení

Modlitba Pavla a Sílasa vo väzení (Sk 16,25-26)

Drahí poslucháči,

dnes sa trochu netradične zamyslíme nad kontextom a účinkami jednej biblickej modlitby, ktorá je v Biblii opísaná, no jej presné slová tam nenachádzame. Inými slovami, pozrieme sa spolu na okolnosti modlitby Pavla a Sílasa vo väzení v macedónskom meste Filipy a na to, aký mala dopad na nich a na ľudí, ktorí sa tam s nimi nachádzali.

Kontext tejto modlitby začína už v šestnástom verši šestnástej kapitoly Skutkov apoštolov, kde sa hovorí o tom, ako sa Pavol a Sílas uberajú na modlitbu a stretnú dievčinu s vešteckým duchom. Keď za nimi vykrikuje už veľa dní, čo ich nemálo znepokojuje, Pavla to nahnevá a vyženie z nej vešteckého ducha. To sa ale nepáči jej pánom, ktorí z nej majú určitý zisk. Aby sa im pomstili, predvádzajú ich pred sudcov a obviňujú ich z poburovania celého mesta. Vyzliekajú ich a dávajú ich spalicovať. Keď im uštedria veľa rán, uvrhnú ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrú do klady.

Toto je dramatický kontext modlitby Pavla a Sílasa. V texte je ich modlitba opísaná iba troma vetami, alebo skôr len jednou, pričom nasledujúce dve už hovoria o jej účinkoch: „O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá“ (Sk 16,25-26). Je pozoruhodné, že napriek veľkým bolestiam po bití palicou a po psychickom vyčerpaní z tribunálov dvaja misionári o polnoci ešte nespia, ale sa modlia. Ba čo viac: spievajú Bohu chválospevy! Ostatní väzni ich mlčky počúvajú a istotne sa nevedia vynačudovať ich nelogickému postoju. Namiesto toho, aby boli plní trpkosti, rozhorčenia a nenávisti voči svojim trýzniteľom, spievajú Bohu chválospev! Z textu možno odvodiť spojitosť medzi oslavou Boha a mocným zemetrasením, pri ktorom sa otriasajú samotné základy žalára, všetky dvere väzenia sa otvárajú a všetkým sa uvoľňujú putá. Navyše, na základe ich modlitby nie sú vyslobodení iba tí, ktorí spievajú chválospev, ale aj všetci tí, ktorí sú s nimi uväznení a ktorý daný chválospev počúvajú. 

Biblický text pokračuje obrátením žalárnika, ktorý si všimne otvorené dvere a chce sa zabiť, no väzni na neho kričia, aby to nerobil. Takýto postoj určite nikdy nezažil, a pravdepodobne ani nikto zo spoluväzňov Pavla a Sílasa si nič také nedokázal predstaviť. Bol to postoj, ktorý mohol vychádzať iba z nezištnej kresťanskej lásky, a to aj voči nepriateľom. Tú však žalárnik dovtedy nepoznal. Nečakaná reakcia misionárov ho priviedla k tomu, aby prijal kresťanstvo a dal sa pokrstiť.

Čomu nás učí táto modlitba zo Skutkov apoštolov? V prvom rade tomu, že neexistuje situácia, v ktorej by sme sa nemohli modliť. Dokonca ani súženie, väzenie a úzkosť nás nemôžu od nej odpútať. Rovnako nás učí tomu, že neexistuje čas, v ktorý by sme sa nemohli obracať k Bohu. On nás vždy počúva s láskou a so záujmom, aj keby to malo byť o polnoci. Nevieme, čo si o Pavlovi a Sílasovi mysleli jeho spoluväzni, keď sa o polnoci nahlas modlili a spievali, no títo dvaja Boží apoštoli si z toho nič nerobili a takýmto spôsobom dodávali im aj sebe odvahy. Aj my sa podľa ich príkladu môžeme pokúšať byť odvážni pri vyznávaní svojej viery v Krista, a to aj vtedy, keď to nie je pohodlné alebo pochopené, bez toho, aby sme upadali do akéhosi kresťanského extrémizmu bez lásky.

Asi najsilnejším posolstvom modlitby dvoch apoštolov je, že oslava Boha má moc oslobodiť nás aj z toho najtemnejšieho väzenia a uvoľniť nám putá. Verím, že sa nikdy nebudeme nachádzať v reálnom väzení, no každý z nás sa môže ocitnúť vo väzení vlastnej bezradnosti, osobných problémov, vnútornej temnoty, ako aj vo väzení hriechu. Oslava Boha aj v týchto ťažkostiach je schopná rozlomiť putá, ktoré nám diabol nasadil, a vyviesť nás ku Kristovi do svetla na slobodu. Navyše, nielen naše, ale aj putá druhých ľudí prítomných v našom živote.

V texte to síce nie je otvorene napísané, ale pravdepodobne Pavlova a Sílasova modlitba naklonila ich srdcia k strážnikovi, aby mu nepriali zlo, hoci práve on ich držal vo väzení. Nevyšli sami z väzenia, aby následne žalárnika jeho nadriadení nepopravili, ale zostali tam, kým ich tajne nevyviedol. Takýmto spôsobom sa zaslúžili o jeho obrátenie. Vidíme tu, ako aj situácia temnoty, hrôzy a bolesti väzenia môže byť priestorom a časom pre privádzanie ľudí k Bohu. Aj vtedy, keď by sme to najmenej čakali, kedy by sme túžili po nastolení spravodlivosti, po tom, aby sa venovali nám, aj vtedy môže Boh na základe reakcií nášho premeneného srdca robiť veľké veci v srdciach druhých ľudí a privádzať si ich k sebe. Stačí, aby sme boli autentickými Kristovými nasledovníkmi všade tam, kde sa práve nachádzame.

Biblická modlitba, o ktorej teraz hovoríme, je v porovnaní s tými predchádzajúcimi naozaj netradičná. Nie je z nej zachytené ani jedno slovo, iba opis, a napriek tomu nás učí tak veľa. Môže nás to viesť k tomu, aby sme Bibliu čítali s veľkou sústredenosťou, lebo aj dva verše vedia ukrývať skutočne veľké duchovné bohatstvo a inšpiráciu pre náš život. Prosme Boha o to, aby sme v časoch ťažkých skúšok dokázali pozdvihnúť svoj zrak k nemu a mali silu chváliť ho, pretože on je vždy dobrý, a to aj vtedy, keď mu momentálne nerozumieme. Tak nezostaneme zaseknutí v bedákaní nad tým, ako nám je zle a ako nám druhí ľudia krivdia a budeme môcť zázračne prejsť cez problém aj priblížiť druhých k Bohu.