Biblické postavy (38): Abrahám v Liste Hebrejom (XIX. časť)

Abrahám je spolu s Mojžišom v Novom zákone najčastejšie spomínanou starozákonnou postavou. Preto nie je prekvapivé, že nechýba ani v ranokresťanskej homílii, ktorá v Novom zákone nesie titul List Hebrejom. V šiestej kapitole tohto spisu autor vyslovuje nádej, že jeho adresáti sa pevne rozhodli pre spásu a sú odhodlaní robiť všetko preto, aby ju dosiahli (porov. Hebr 6,1-12). Povzbudzuje ich v tom okrem iného aj príkladom Abraháma, ktorý – podľa jeho slov – „trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie“ (porov. Hebr 6,15). V knihe Genezis Boh sľúbil Abrahámovi v postate dve veci: početné potomstvo (Gen 12,2-3; 15,5; 15,7) a vlastníctvo krajiny (Gen12,7; 13,4). Pisateľ takzvaného Listu Hebrejom sa trochu viac zameriava na to prvé – na potomstvo. Vlastnenie nejakej pozemskej krajiny ho vôbec nezaujíma, pravdepodobne preto, že v centre jeho pozornosti je výhradne „nebeský Jeruzalem“ (porov. Hebr 4,1-11; 9,15; 11,13; 12,22; 13,14).[1] Ani otázkou potomstva sa však nejako bližšie nezaoberá. To, čo ho zaujíma, je predovšetkým Abrahámova trpezlivosť. To je totiž postoj, ku ktorému povzbudzuje svojich adresátov.

K Abrahámovi sa autor Listu Hebrejom opäť vracia v jedenástej kapitole (Hebr 11,17-19). Tam hovorí o viere a vymenúva všetky dôležité postavy z dejín vyvoleného ľudu, ktoré sú podľa neho svedkami viery. V súvislosti s Abrahámovou vierou zdôrazňuje tri pozoruhodné skutočnosti.

Tou prvou je poslušnosť, s ktorou praotec reagoval na Božie povolanie, bez toho, aby presne vedel, kam ide (porov. Hebr 11,8). Druhá zaujímavá poznámka hovorí, že Abrahám údajne „čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“ (Hebr 11,10). Tretia pozoruhodnosť je Abrahámova údajná viera vo vzkriesenie pri obetovaní Izáka: „Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz“ (Hebr 11,19).

Hoci kniha Genezis Abrahámovu poslušnosť výslovne nespomína, možno ju z príbehu pomerne ľahko vyvodiť. Abrahámovo údajné čakanie na mesto s pevnými základmi je ale úplne nová informácia. Opäť je zrejmé, že pisateľ Listu Hebrejom chce sústrediť pozornosť svojich adresátov na nebeský Jeruzalem (porov. Hebr 4,1-11; 9,15; 11,13; 12,22; 13,14).

Novinkou je i Abrahámova viera v Izákovo vzkriesenie. Nejde tu však o objav novozákonného autora. Pisateľ sa tu totiž pravdepodobne opiera o tradičné mimobiblické legendy o Izákovi a o existujúcu židovskú modlitbu, ktorá okrem iného vyznáva: „Požehnaný si Bože, ktorý kriesiš mŕtvych“.[2]

To v čom sa ale pisateľ Listu Hebrejom výrazne líši od existujúcej židovskej tradície je tvrdenie, že Abrahám dostal Izáka naspäť ako predobraz (porov. Hebr 11,19). Evidentne totiž odkazuje na Ježišovo vzkriesenie. 

Zo všetkých týchto inovácií, ktoré List Hebrejom takpovediac dopĺňa do Abrahámovho portfólia je zjavné, že cieľom jeho autora nie je čo najpresnejšie zhrnúť Abrahámov životopis, ale aj pomocou Abraháma presvedčiť svojich adresátov o tom, čo považuje za absolútne zásadné.  Ak sa už starozákonní svedkovia – a medzi nimi Abrahám – vyznamenali vierou, hoci nedosiahli to, čomu uverili, tým skôr má zmysel viera v Ježiša Krista, ktorý je naplnením všetkých prisľúbení.

[1] Porov. H. W. Attridge – H. Koester, The Epistle to the Hebrews. A Commentary on the Epistle to the Hebrews (Hermeneia – A Critical and Historical Commentary on the Bible; Philadelphia 1989) 179.

[2] Porov. Attridge – Koester, The Epistle to the Hebrews, 335.