Modlitby v Biblii (11): Modlitba uprostred rozpálenej pece

Modlitba uprostred rozpálenej pece (Dan 3,24-45.51-90)

Drahí poslucháči,

Dnes sa spoločne pozrieme na jednu z najpozoruhodnejších modlitieb, aké sa nachádzajú v Biblii. Je to modlitba troch Danielových priateľov, ktorých dal kráľ Nabuchodonozor po falošnom obvinení vrhnúť do rozpálenej pece. Táto modlitba sa v niektorých prekladoch Biblie nachádza v dodatku, nakoľko nepatrí do hebrejsko-aramejskej časti Knihy proroka Daniela, ale máme ju zachytenú len v gréckom biblickom texte nazývanom Septuaginta. Patrí však medzi inšpirované biblické texty a v katolíckom preklade je riadnou súčasťou tretej kapitoly.

Kniha hovorí o tom, ako kráľ Nabuchodonozor obľahol Jeruzalem, porazil ho a zobral si so sebou do Babylonu vojnových zajatcov. Medzi nimi sa nachádzal aj Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Títo muži sa rozhodli, že sa nepoškvrnia kráľovskou stravou a vínom, ktoré píjaval kráľ a požiadali hlavného dvorana o dovolenie jesť iba zeleninu a piť vodu. Boh im dal za to schopnosť poznať a pochopiť každé písmo a múdrosť a Danielovi dal aj schopnosť porozumieť snom. Jedného dňa však dal kráľ zhotoviť zlatú sochu, ktorej sa mali všetci klaňať. Každý, kto by tak neurobil, mal byť vhodený do rozpálenej pece. Vtedy boli obžalovaní Danielovi priatelia Ananiáš, Mízael a Azariáš, a keď pred kráľom potvrdili svoje rázne odmietnutie klaňať sa modle, boli vhodený do pece, ktorú rozpálili sedemkrát viac ako zvyčajne. Toto je teda ten neuveriteľný kontext modlitby, ktorej sa dnes ideme venovať.

Modlitba Danielových troch priateľov sa skladá z dvoch častí a je prerušená opisom smrti sluhov, ktorí ich hodili do rozpálenej pece. Najprv sa modlí len sám Azariáš, potom spievajú všetci traja spolu chválospev Bohu na slávu.

Menej známa Azariášova modlitba nám skutočne berie dych. Je uvedená slovami: „Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril“ (Dan 3,24-25). V prvom rade vidíme zázrak, ako napriek tomu, že sú títo muži vrhnutí do pece, plameň ich nespaľuje. Ešte udivujúcejšie je však to, že uprostred tejto dramatickej situácie sa rozhodnú chváliť Boha. Prvé Azariášove slová vyvedú z rovnováhy každého čitateľa alebo poslucháča tohto biblického textu: „Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé“ (Dan 3,26-27). Z predchádzajúceho textu vieme, že títo muži boli nespravodlivo obvinení ich nepriateľmi kvôli tomu, že chceli zostať verní Bohu. A túto svoju vernosť potvrdili pred kráľom tvárou v tvár hroziacej smrti. Ako teda chápať tieto Azariášove úvodné slová?

Azariáš hovorí o Božej spravodlivosti a oslavuje ju, pretože sa stotožňuje s celým svojím ľudom. Hovorí: „Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo“ (Dan 3,29-30). Nehovorí „lebo som zhrešil“, ale „lebo sme zhrešili“. To, čo sa im stalo, číta teda ako dôsledok kolektívnej viny Božieho ľudu. Za to teda chváli Boha, lebo sa ukazuje ako ten, ktorý na nich spravodlivo dopúšťa vládu ich nepriateľov. Azariáš berie na seba vinu ostatných a cíti sa členom Božieho ľudu nielen vtedy, keď je ľud požehnávaný, ale aj vtedy, keď je trestaný. Napriek tomu pozdvihuje k Bohu svoj hlas a vyjadruje veľkú dôveru, že Boh ho nesklame ani teraz a vytrhne ho z tejto situácie, čím sa oslávi pred ich nepriateľmi.

Krátky opis toho, ako sú zahubení tí, ktorí ich do ohnivej pece vhodili, je vlastne reakciou na túto Azariášovu modlitbu. Muži sú ešte uprostred ohňa, no Boh ich už začína zachraňovať. Pánov anjel zostupuje do pece a vyrážal plameň ohňa z pece, pričom jej stred urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže na nich oheň nemal žiaden vplyv.

Po tejto vsuvke nasledujú rovnako zarážajúce slová: Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli: „Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky. Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky“ (Dan 3,51-52). Títo muži, napriek tomu, že boli nespravodlivo odsúdení, v úplnej jednote chvália Boha a vyzývajú všetky stvorenia, aby sa pridali k ich oslave. Či sú to svetlo a tma, oblaky, moria a rieky alebo akékoľvek zvieratá, všetko má chváliť a vyvyšovať Boha naveky! Keď vymenujú všetky stvorenia na nebi i na zemi, ktoré vyzvali k oslave Boha, zakončia svoj chválospev slovami: „Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael, chváľte a vyvyšujte ho naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia, vyslobodil nás z ruky smrti, vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa a sprostred ohňa nás vytrhol. Oslavujte Pána, pretože je dobrý, že večne trvá jeho milosrdenstvo. Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní, chváľte a oslavujte ho, pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo“ (Dan 3,88-90). Po týchto slovách ich užasnutý kráľ, ktorý ich vidí rozpútaných chodiť uprostred pece, vyzve, aby z nej vyšli von, daruje im slobodu a zvelebuje ich Boha.

Tieto dve časti modlitby sú veľkým bohatstvom Svätého písma nielen pre svoj obsah, ale aj pre kontext, v ktorom sa nachádzajú. Hoci sa nachádzame v situáciách, ktoré sme si nezavinili, možno sme aj nepravdivo obvinení alebo trpíme pre hocičo iné, všetko je dôvodom na oslavu Boha. Hoci veciam nie vždy rozumieme, aj tak Boha môžeme chváliť. Jemu patrí oslava nezávisle od toho, čo práve prežívame, pretože on je stále rovnako svätý a dobrý. Chvála uprostred ohňa skúšok spôsobuje, že stred ohňa sa Božím zásahom mení na vánok s rosou a oheň sa nás nedotýka, hoci je stále prítomný. Nech nám postoj týchto troch mužov pripomína, že modlitba, a konkrétne oslava Boha, má moc dať nám silu v každej situácii, a tiež má moc zmeniť ju v náš prospech, lebo Božie milosrdenstvo trvá naveky.