Vendelín Javorka SJ (8 a 9) – Rektor Russica a Charbin
Rektor Russica a otcovská prísnosť (1929 – 1934)
Po dokončení stavebných prác v roku 1929 bol Javorka menovaný za rektora Russica.
Kolégium, aj keď bolo "potešením pre oči", nebolo ideálne pre pokojný život. Predstavení sa sťažovali na nadmerný hluk z ulíc, vysiľujúce letné horúčavy a predovšetkým na nedostatok otvorených priestorov a záhrad pre študentov. Jeden priateľ dokonca vtipne prirovnal seminaristov hrajúcich sa na úzkom dvore k medveďom uväzneným v hlbokej priekope.
Javorka bol v prvých rokoch kolégia kľúčovou postavou. Bol síce otcovskej povahy, ale bol aj prísnym rektorom. Povolenia udeľoval zriedkavo. Svedectvá však ukazujú, že jeho prísnosť nebola rovnaká pre všetkých. Zatiaľ čo bol prísny na neruských študentov, k ruským študentom bol príliš zhovievavý. Dôvodom bolo to, že väčšina ruských študentov už prežila tie najhoršie životné skúsenosti v emigrantskej biede a mnohí sa nakazili životu ohrozujúcimi chorobami. Títo Rusi boli pre Cirkev vzácni.
Javorka však nebol obratný v otázkach zdravotnej starostlivosti. Jeden spolubrat sa sťažoval, že sa mu páter Javorka pokúsil vyliečiť vážne vnútorné ochorenie zákazom dodržiavania rád lekára a namiesto toho trval na tom, aby si do každého jedla pridal veľa čierneho korenia. Výsledkom boli tri týždne neznesiteľných kŕčov, ktoré študentovi znemožnili pracovať. Napriek týmto výhradám si mnohí študenti vážili domácku atmosféru, ktorú Javorka v ústave vytvoril.
Charbin – Výzva Ďalekého východu (1934)
Vendelín Javorka, hoci bol rektorom v Ríme, nikdy neprestal túžiť po misiách. Jeho misijné poslanie na Východ prišlo nečakane a rýchlo, rovnako ako jeho povolanie do Ríma. V januári 1934 mu telefonicky oznámili, že Svätá stolica ho chce poslať do Charbinu. Charbin, v Mandžusku, bol v tom čase pod japonskou kontrolou a bol to prevažne ruský expatrický raj, no bol obklopený nekresťanskými Mandžuami a Číňanmi.
Javorka, ktorý bol známy svojou neochvejnou poslušnosťou, odpovedal pátrovi Ledóchowskému stručne: „Ochotný“.
Asi o štyri týždne neskôr už opúšťal Rím. Jeho práca v Charbine prebiehala v ruskom prostredí a prevzal misiu, ktorú mali pôvodne na starosti mariánski otcovia. Okrem administratívnej záťaže vyučoval katechizmus, latinčinu a dejiny cirkvi na ruských katolíckych školách pre chlapcov a dievčatá. Oblasť bola nestabilná, sužovaná banditskými hordami Chunchuzov. Jeden prípad hovorí o školskom výlete na rieke Sungari, kde Chunchuzovia prepadli skupinu detí zo školy sv. Uršule a Lýcea sv. Mikuláša. Chlapca mučili a prepustili ho len vďaka výkupnému nazhromaždenému Ruskou katolíckou misiou. Páter Javorka sa však nebezpečenstva nebál.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
