Vendelín Javorka SJ (6 a 7): Zmena obradu a Výstavba Russica
V Žilinske diecéze pri tejto príležitosti v nedeľu 22. marca slávnostne otvorili Rok Vendelína Javorku. V uplynulú sobotu vatikánsky denník L’Osservatore Romano publikoval článok o tejto významnej osobnosti z pera bádateľa Bohuša Kaliarika, ktorý pre našu redakciu pripravuje pravidelnú rubriku o pátrovi Javorkovi. Prinášame jej ďalšiu časť.
Zmena obradu a „Lokomotíva“ z Ríma (1925 – 1927)
Vendelín Javorka rýchlo prijal byzantsko-slovanský obrad a stal sa len druhým jezuitom, ktorý tak urobil. Rím ho prijal v roku 1925. Prechod na byzantsko-slovanský obrad nebol jednoduchý, pretože si vyžadoval ovládanie iného jazyka a liturgických pravidiel, ktoré boli v tom čase zložité a nie úplne štandardizované. Hoci sa od neho očakávalo, že by mal mať predpoklady k ruským štúdiám, ako Slovák s malými znalosťami bol Javorka vyzvaný, aby sa rýchlo oboznámil s celým obradom.
Jeho vzhľad bol v Ríme neprehliadnuteľný. Zatiaľ čo jezuitská sutanu bola štandardom, Javorkova vlajúca brada mu dopadala až na hruď, čo ho robilo nápadným. Navyše, mal sklon nosiť grécky kamilavkion (druh pokrývky hlavy). Tento kontrast – jezuita s bradou a v byzantskom odeve – mu vyslúžil od miestnych rímskych chlapcov prezývku „il locomotivo“ (lokomotíva). Javorka prijal túto prezývku s humorom.
Aby sa zdokonalil v obrade, generálny predstavený páter Ledóchowski a Michel d’Herbigny navrhli, aby bol Javorka poslaný na Podkarpatskú Rus, kde mal praxovať medzi gréckokatolíkmi. V roku 1926 bol preto poslaný do Prešova, kde asistoval gréckokatolíckemu biskupovi Dionýzovi Njaradimu. Tam sa učil slovanskú liturgiu a získal z nej potrebný diplom. Bol ochotný študovať po boku mladších študentov, hoci v domácom prostredí bol už skúseným superiorom.
Logistika a výstavba Russica (1927 – 1929)
Po návrate do Ríma bol páter Javorka vymenovaný za ministra Východného pápežského inštitútu. Táto funkcia primárne zahŕňala hmotné zabezpečenie jeho spolubratov. Popri tom dostal dôležitú osobitnú úlohu – mal dohliadať na výstavbu Pontificium Collegium Russicum (Russicum). Toto kolégium založil pápež Pius XI. v roku 1929 ako inštitúciu na prípravu rímskokatolíckych misionárov pre Rusko a ostatné národy Sovietskeho zväzu, očakávajúc čas, keď bude možné prekročiť hermeticky uzavreté sovietske hranice.
Páter Javorka bol poverený vedením technických a praktických príprav nového ústavu. Vďaka svojej pragmatickej povahe a puntičkárskej organizačnej schopnosti preukázal, že je neoceniteľným vyjednávačom. Úspešne rokoval s talianskymi inžiniermi, pričom bol známy svojou čestnosťou. Zostavil detailné návrhy na vnútornú úpravu kolégia. Navrhoval aj špecifické riešenia, ako napríklad umiestnenie prijímacích salónov na prvom poschodí pre rekreáciu študentov.
Hoci jeho plány pre kaplnku východného obradu boli konzervatívne (navrhoval dve svätyne a ikonostas), bol to napokon jeho plán, ktorý sa zrealizoval, hoci v mierne inej forme. Páter Javorka sa svedomito staral aj o detaily ako plány pre novú knižnicu Východného pápežského inštitútu. Počas celej výstavby, ktorá prebiehala v rokoch 1927 až 1929, zostal v Ríme a priebežne informoval Východnú kongregáciu o pokrokoch.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.