Spiritualita a psychológia (3): Trpezlivosť v utrpení

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! Život nám prináša veľa nádherných a radostných momentov. Sme šťastní, keď sme zdraví, keď sa nám niečo podarí urobiť, alebo keď sme úspešní. No na druhej strane v živote prichádzajú aj smutné a bolestné chvíle plné fyzického či psychického utrpenia. Z duchovného hľadiska utrpenie, bolesť i samotná smrť sú následkom prvotného hriechu Adama a Evy (porov. Gn 3, 16-19). Samotné utrpenie však nemalo zmysel. Až dovtedy, keď náš Spasiteľ a Vykupiteľ, Ježiš Kristus, svojim utrpením a smrťou na kríži dal utrpeniu nový duchovný zmysel a význam, lebo porazil smrť a vydobyl nám večný život. V tomto mesiaci vždy jedenásteho na spomienku Panny Márie Lurdskej slávime Svetový deň chorých. Ako práve tieto náročné životné situácie a skúšky v našom živote môžeme zvládnuť? Len s dôverou v Božiu pomoc a predovšetkým s pomocou vzácnej čnosti trpezlivosti, ktorú nám tiež daroval nekonečne trpezlivý Pán Boh, môžeme zvládnuť akékoľvek utrpenie a bolesť, ktoré na nás v živote prídu.

Trpezlivosť z psychologického hľadiska je čnosť, ktorá nám umožňuje udržať si pokoj mysle a srdca v ťažkostiach a utrpeniach života. Je to schopnosť nikdy sa nevzdať a nerezignovať, keď prídu v živote problémy a skúšky, ale vždy trpezlivo, flexibilne a kreatívne hľadať nové riešenia. Trpezlivosť je schopnosť vytrvať v zameriavaní svojich životných síl na pozitívne ciele života napriek utrpeniu, bolesti, obmedzeniam a sklamaniam. Trpezlivosť je tiež schopnosť byť duševne vyrovnaný a pokojný v krízových situáciách života. A napokon, trpezlivosť je schopnosť zniesť pokorenie bez hnevu a suchopárnosť bez apatie. Trpezlivosť v sebe obsahuje aj slovo trpieť. Len s ňou dokážeme trpezlivo trpieť, načúvať bolesti, s dôverou v Božiu prozreteľnosť ju prijať a prekonať, ak sa dá. Staroveký grécky filozof Aristoteles raz povedal: „Trpezlivosť je sestrou odvahy.“ Ten, kto trpí, je odvážny, tak ako biblický Jób. Trpezlivosť vlastne rozvíja pevnosť a odolnosť charakteru, dodáva mu vnútornú silu a usmerňuje našu pozornosť na tie správne hodnoty. Známy anglický spisovateľ Viliam Shakespeare o tejto čnosti múdro kedysi povedal: „Akí úbohí sú tí, ktorí nemajú trpezlivosť! Aká rana sa kedy uzdravila inak, ako postupne?“ Môžeme si teda zrekapitulovať: trpezlivosť je skromná, nenáročná, flexibilná, všímavá, vynaliezavá a kreatívna. Šťastný je človek, kto ju vlastní, ale aj patrične rozvíja.

V živote jednoducho potrebujeme mať trpezlivosť, a to v troch oblastiach. Prvou oblasťou je trpezlivosť s Pánom Bohom, lebo On vždy bol a je s nami nekonečne trpezlivý. Známe latinské príslovie, ktoré rád citoval stredoveký učiteľ a spisovateľ Ján Amos Komenský, hovorí: „Človek mieni, Pán Boh mení.“ My si môžeme v živote niečo naplánovať, ale konečné slovo bude mať aj tak Pán Boh, lebo výsledok všetkého je aj tak v Božích rukách a v jeho moci. Druhou oblasťou je trpezlivosť so sebou samým. Ďalší staroveký grécky filozof Platón kedysi napísal: „Víťazstvo nad sebou samým je najväčšie víťazstvo.“ Najväčšie výzvy a zápasy, ktorým v živote čelíme, sú s našimi slabosťami, hriechmi, pochybnosťami, obavami a túžbami. Prekonávanie týchto vnútorných prekážok s pomocou sebadisciplíny, viery a sviatostného života je práve to trpezlivé víťazstvo nad sebou samým. Nakoniec, treťou oblasťou je trpezlivosť s druhými. Pán Ježiš je pre nás tým najväčším príkladom nekonečnej trpezlivosti s nami ľuďmi. Musel byť trpezlivý s farizejmi a zákonníkmi, apoštolmi, chorými a trpiacimi, aby bol tak nakoniec trpezlivý so svojimi mučiteľmi. Ukrižovaná „Láska“ je predsa trpezlivá, dobrotivá (porov. 1 Kor 13, 4) a milosrdná. Aj my podobne potrebujeme v sebe dopĺňať dávku trpezlivosti s našimi blížnymi, doma v rodine, deti a mládež v škole, dospelí v práci či v každodennom živote.

Drahí poslucháči! Skúsme sa dnes spoločne zamyslieť a spýtať samých seba: Ako znášame utrpenia, bolesti, ťažkosti a problémy v živote? Sme trpezlivými ľuďmi? V čom sme netrpezliví? Kto nám je vzorom v trpezlivosti?

Nech aj tieto výroky múdrych sú pre nás veľkým povzbudením byť trpezlivými osobami. Staroveký grécky filozof, Publilius Syrus, vyslovil myšlienku s veľmi známym výrokom: „Čas je najlepší lekár. Trpezlivosť ruže prináša. Každú bolesť vylieči trpezlivosť.“ Sv. biskup Augustín, staroveký kresťanský učiteľ Cirkvi, zase hovorí, že „trpezlivosť je spoločníčkou múdrosti“. Stredoveká španielska karmelitánka, sv. Terézia z Avily, nás tiež povzbudzuje k trpezlivosti týmito slovami: „Najlepšou a najsilnejšou zbraňou na dobytie neba je trpezlivosť v skúškach. Komu Boh nedá telesné sily, ten ich nepotrebuje. Pán je spokojný, keď každý dá to, čo má. Ak žije niekto sám, ľahko sa môže považovať za svätého. Až v spoločenstve pocíti, či je naozaj pokorný a trpezlivý. Nech Ťa nič netrápi, nech Ťa nič nedesí! Všetko je pominuteľné, iba Boh je nemenný. Trpezlivosťou získate všetko. Tomu, kto má Boha, nič viac nechýba. Iba Boh sám stačí.“ Aj jej súčasník španielsky karmelitánsky kňaz, sv. Ján z Kríža, sa pripája: „Sila a odvaha duše totiž rastie a upevňuje sa v trpezlivo znášaných ťažkostiach.“ Nakoniec ženevský arcibiskup, sv. František Saleský, nás tiež vyzýva: „V tomto živote našim každodenným chlebom musí byť trpezlivosť. A najviac trpezlivosti musíme mať sami so sebou. Nikdy nefantazírujme o svojich trápeniach. Prijímajme ich s pokojom a trpezlivo. Nech nám stačí, keď vieme, že pochádzajú z Božej ruky. Každý kríž, ktorý ťa nájde, znášaj trpezlivo a z lásky k Bohu. V tom je veľká, ale málo chápaná pravda o duchovnom živote.“ Poprajme si dnes spoločne veľmi veľa tej ľudskej, ale aj Božej trpezlivosti!