Spiritualita a psychológia (2): Vzácny dar pokoja

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! Sme na začiatku nového kalendárneho roka 2026. V týchto dňoch si všetci spoločne prajeme predovšetkým veľa šťastia, zdravia, lásky, Božie požehnanie a najmä Boží pokoj. Pokoj, ktorý je dnes taký potrebný, lebo žijeme naozaj nepokojné časy. Vo svete je veľa vojen – či už v susednej Ukrajine, alebo v Palestíne, Izraeli, Sýrii, Iraku, v niektorých afrických či ázijských krajinách, ale aj v iných častiach sveta. Pápež František často opakoval, že svet je už akoby v tretej svetovej vojne, ktorá je však rozdrobená po celom svete. Aj súčasný pápež Lev XIV. neustále vyzýva mocných tohto sveta a bojujúce strany, aby zamĺkli zbrane, aby sa boje skončili, aby sa začalo spoločné diplomatické rokovanie a aby sa dospelo k vytúženému mieru a pokoju. Svedčí o tom aj jeho novoročné posolstvo na Svetový deň pokoja. Skúsme sa dnes zamyslieť nad tým, čo je to vlastne pokoj. 

Pokoj z psychologického hľadiska je stav emocionálnej vyrovnanosti, harmónie a vnútorného pokoja, ktorý zahŕňa pocit stability a absenciu nadmerného stresu. Je to stav, keď človek nemá negatívne pocity, ako sú úzkosť, hnev či strach, cíti sa bezpečne a má kontrolu nad svojimi emóciami i myslením. Medzi päť kľúčových aspektov duševného pokoja patrí predovšetkým emocionálna rovnováha, ktorá znamená absenciu silných negatívnych emócií a prítomnosť pozitívnych alebo neutrálnych pocitov. Druhým kľúčovým aspektom je vnútorná emocionálna stabilita – pocit kontroly nad vlastnými reakciami a stav mysle, ktorý nie je ľahko rozkolísaný vonkajšími vplyvmi. Tretím kľúčovým aspektom duševného pokoja je absencia stresu, teda znížená hladina stresových hormónov a pocitu ohrozenia. Štvrtým kľúčovým aspektom je potreba samoty, ticha a mlčania. Pre niektorých ľudí je túžba po samote, tichu a mlčaní znakom potreby emocionálnej autonómie a menšej závislosti od sociálnych podnetov, čo im pomáha dosiahnuť pokoj. Napokon piatym kľúčovým aspektom duševného pokoja je správna a vyvážená relaxácia. Pokoj je často spojený s relaxačnými aktivitami, ako sú čítanie, meditácia, počúvanie hudby, sledovanie hodnotného filmu či prechádzky v prírode, ktoré nám pomáhajú regenerovať myseľ.

Posuňme sa však ďalej do oblasti spirituality. Pokoj z duchovného hľadiska je vzácny Boží dar, ktorý sa začína v srdci človeka. Pred pádom prvých ľudí, Adama a Evy, do hriechu žil človek v pokoji s Bohom, so sebou samým i s druhými, lebo Boh je vždy tvorcom pokoja. Naopak, keď do života človeka vstúpil prvotný hriech a s ním aj vyhnanie z raja, objavil sa v ňom nepokoj, lebo zlý duch je vždy tvorcom nepokoja.

Prorok Izaiáš nám ponúka výborný návod, ako dosiahnuť pokoj srdca, keď píše: „Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa učím, aby si mal úspech, čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť. Keby si si bol všímal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morské vlny“ (Iz 48, 17 – 18). Ak naozaj chceme mať pokoj v srdci, duši a svedomí, je potrebné dodržiavať Božie prikázania, Desatoro a prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. Keď ich nedodržiavame a páchame hriech, prichádza nepokoj a výčitky svedomia. Je to často jednoduché, no zároveň veľmi náročné.

Pán Ježiš Kristus, „zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (porov. Iz 9, 5), nám prinavrátil Boží pokoj. Keď sa narodil v presvätú vianočnú betlehemskú noc, anjeli pastierom radostne oznamovali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (Lk 2, 14). A ako píše svätý apoštol Pavol v Liste Efezanom: „Veď on je náš pokoj!“ (Ef 2, 14). Ježiš Kristus je pokojom pre celé ľudstvo i pre celý svet, pre každé jedno ľudské srdce. On sám po svojom slávnom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavuje jedenástim apoštolom vo večeradle, ich pozdravuje slovami: „Pokoj vám!“ (Jn 20, 19), tým známym hebrejským pozdravom „Šalom alejchem“. Praje im pokoj, ktorý im zanechal už pri Poslednej večeri: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn 14, 27).

Pokoj je teda Kristovým darom pre celé ľudstvo. On sám nás v reči na vrchu blahoslavenstiev pozýva, aby sme boli šíriteľmi jeho pokoja: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9). A svätý apoštol Pavol nás v Liste Rimanom povzbudzuje: „Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi“ (Rim 12, 18). Boh nás aj dnes v nepokojnom svete pozýva čerpať z jeho pokoja prostredníctvom aktívneho a hlbokého duchovného života: modlitby, slávenia svätej omše, Eucharistie, čítania Božieho slova, prijímania sviatosti zmierenia i skutkov lásky a milosrdenstva. Vyzýva nás, aby sme boli pokojamilovní a šíriteľmi pokoja, aby Kristov pokoj zavládol v našich srdciach, v medziľudských vzťahoch, manželstvách, rodinách, vo farnostiach, dedinách a mestách, v našej spoločnosti, krajine, ba aj na celom svete.

Drahí poslucháči, skúsme sa dnes opýtať sami seba: Máme v srdci, duši a svedomí pokoj? Čo nám prináša pokoj do života? Čo nás znepokojuje? Sme skutočnými šíriteľmi pokoja? Prosme dnes slovami modlitby svätého Františka z Assisi za pokoj a mier v našich srdciach i na celom svete: „Pane Bože, urob nás tvorcami pokoja: aby sme vnášali lásku tam, kde panuje nenávisť, odpustenie tam, kde sa množia urážky, jednotu tam, kde vládne nesvornosť. Amen.“