Spiritualita a psychológia (1): Radosť zo života

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! Náš život je úžasný dar od Pána Boha. Prežívame v ňom rôzne momenty, situácie a skúsenosti. Sú to príjemné chvíle plné radosti, šťastia a pokoja, ale na druhej strane aj ťažké chvíle plné smútku, bolestí, utrpenia, rôznych problémov a starostí. Taký je však náš život – plný reality na oboch stranách.

Prežívame adventný čas, ktorý je plný skutočnej duchovnej radosti z blízkeho príchodu nášho Spasiteľa Ježiša Krista na Vianoce. Chceme sa dnes spoločne zamyslieť nad pozitívnymi situáciami v našom živote, predovšetkým nad našou každodennou radosťou. Z čoho všetkého môžeme mať v živote radosť? Môžeme mať radosť z každého nového dňa, ktorý sa ráno začína. Úprimnú radosť prežívajú mladí zaľúbení ľudia. Tešia sa pracujúci, keď majú prácu. Radosť majú novomanželia zo svadby. Obrovskú radosť prežívajú rodičia z narodenia dieťaťa. V rodine môžeme vnímať nevinnú detskú radosť. Nesmiernu radosť prežíva chorý človek, keď sa uzdraví. Tešíme sa z každého väčšieho či menšieho úspechu, ktorý v živote vďaka usilovnosti dosiahneme. Alebo len prežívame bežnú radosť zo života, z našich medziľudských vzťahov, zo vzťahu s naším Bohom či zo života viery.

Čo je to vlastne radosť? Z psychologického hľadiska je radosť predovšetkým príjemná emócia či pocit, ktorý napĺňa človeka pokojom a vďačnosťou. Radosť je vlastne dôsledok prijatej a darovanej lásky. Má zároveň svoje základné črty či charakteristiky:

1.    Radosť nikdy nie je cieľom, ale vedľajším účinkom.

2.    Radosť nie je produktom našich skutkov.

3.    Radosť sa nedá nanútiť, ale je darom, ktorý pramení z lásky k našim blížnym.

4.    Radosť sa rodí z vnútornej istoty, že sme milovaní Bohom i druhými ľuďmi.

5.    Radosť ako ovocie prijatej lásky pramení z darovanej lásky, lebo „blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35).

K radosti poznáme aj niektoré príbuzné emócie, ako sú potešenie, eufória, neha, solidarita, sympatia, vďačnosť, príťažlivosť, vášeň, úžas, obdiv či okúzlenie.

Aj Sväté písmo je plné radosti. Biblia je kniha plná radostných osôb, ktoré sa tešili. V Starom zákone vnímame radosť Pána Boha nad stvorením sveta a človeka (porov. Gn 1 – 2). V ďalších kapitolách Knihy Genezis vidíme veľkú radosť z viery u patriarchov, predovšetkým u Abraháma, Izáka a Jakuba. V Knihe Exodus pozorujeme obrovskú radosť izraelského národa nad vyslobodením z egyptského otroctva. V Prvej knihe Samuelovej je vidieť veľkú radosť Anny z narodenia jej syna Samuela (porov. 1 Sam 2, 1).

Nový zákon je tiež plný radosti. Presvätá Bohorodička, preblahoslavená Panna Mária, sa teší, že prijala Božieho Syna do svojho života, a prednáša svoj radostný chválospev, Magnificat: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“ (Lk 1, 46 – 48) Veď aj samotné slovo „evanjelium“, pochádzajúce z gréčtiny, doslovne znamená „radostná zvesť“ či „posolstvo“. Radosť vnímame aj v živote Pána Ježiša, keď sa teší z maličkých: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ (Lk 10, 21) Najviac ho však teší obrátenie hriešnikov: „Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ (Lk 15, 10) Na inom mieste nás Pán Ježiš úprimne povzbudzuje k radosti a vlieva nám optimizmus a nádej: „Vy budete plakať a nariekať a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. (...) Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. (...) Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.“ (Jn 16, 20 – 24)

Radosť jasne vnímame aj v živote apoštolov, keď sa tešili zo svojho povolania a potom z Ježišovho zmŕtvychvstania: „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: ,Pokoj vám!´ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ (Jn 20, 19 – 21) Potom na Turíce prepukla opravdivá radosť zo zoslania Ducha Svätého i zo samotného zrodenia Cirkvi. Aj apoštol sv. Pavol nás neustále vyzýva predovšetkým k duchovnej radosti, ktorá je ovocím Ducha Svätého (porov. Gal 5, 22): „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“ (Flp 4, 4 – 6)

Už mnohí ľudia pred nami sa vedeli tešiť a radovať z každodenných situácií, zážitkov či skúseností, a to aj napriek mnohým ťažkostiam, starostiam a problémom, ktoré prináša život. Ktosi raz povedal, že „radosť v živote prichádza z dôvery v Pána Boha“. Mnohí svätci a svätice boli naozaj radostnými ľuďmi a kresťanmi, lebo úplne dôverovali Pánu Bohu. Svätí mali vždy radosť z darovanej lásky. Tak to bolo i v živote sv. Mikuláša, biskupa z tureckej Myry (neskôr pochovaného v talianskom meste Bari), ktorý sa snažil byť štedrý a radostne robil skutky lásky a milosrdenstva vo svojej dobe. Veľký pápež sv. Ján Pavol II. nás stále povzbudzuje: „Boh nás stvoril pre radosť. Boh je radosť a radosť života odráža originálnu radosť, ktorú Boh cítil, keď nás stvoril.“ A sv. matka Tereza z Kalkaty dopĺňa: „Radosť je sila. Radosť je láska. Radosť je sieť lásky, ktorou môžeš chytiť duše. Ten dáva najviac, kto dáva s radosťou.“

Drahí poslucháči! Ako je to teda s radosťou v našom živote? Z čoho prežívame radosť? Vieme sa opravdivo tešiť a radovať? Čo v nás vzbudzuje údiv a úžas? Vieme sa tešiť z maličkostí všedného dňa? Máme radosť z našich medziľudských vzťahov? Vieme radostne dávať druhým? Tešíme sa zo svojho prežívania viery a zo vzťahu s Pánom Bohom? Nezabudnime na slová žalmistu, že je potrebné každý deň hľadať radosť v Pánovi a dá nám, za čím naše srdce túži (porov. Ž 37, 4), lebo „radosť z Pána je naša sila“ (porov. Neh 8, 10). Poprajme si dnes spoločne život plný radosti a modlime sa za úprimnú radosť v našom živote týmito slovami:
„Pane, všemohúci Bože! Pretože Ty si stále so mnou a vo mne, môžem mať vďaka Tebe radosť v každom okamihu svojho života. Pokorne Ťa prosím, keď mi bude v živote ťažko, pomôž mi spomenúť si na Tvoju lásku a prisľúbenia večnosti, ktoré sú zdrojom každej mojej radosti. Amen.“