Paolo Ruffini: Iná cesta je komunikácia založená na darovaní seba samého

Giovanni Zavatta – Vatican News

Kľúčovým slovom je ochraňovať: „Chrániť spoločenstvo, ktoré nás spája, talenty každého človeka, príbehy, stretnutia, dobro, krásu i perspektívu spásy a vykúpenia, aj keď sa zdá, že všetko ide nesprávnym smerom.“ Prostredníctvom každej formy komunikácie máme byť „misionárskymi učeníkmi na ceste“. Ide však o inú cestu než tú, ktorá „všetko redukuje na kalkuláciu, obchod a marketing“. Je potrebné zvoliť si „iný spôsob videnia, rozprávania, uchovávania pamäti a budovania budúcnosti prostredníctvom rozprávania“.

Práve túto „inú cestu“ predstavil prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini vo svojej prednáške, ktorou v piatok 24. júla otvoril vo svätyni Aparecida IX. národné stretnutie Pastoračnej služby komunikácie (Pascom) Konferencie biskupov Brazílie.

Výzvy našej doby

„Nemôžeme sa zastaviť, nemôžeme zaostávať za výzvami našej doby,“ povedal Paolo Ruffini. Existuje smer i cieľ, ku ktorému treba kráčať spoločne. „Nastal čas budovať spoločenstvo prostredníctvom všetkých komunikačných prostriedkov, vytvárať projekty spolupráce a pracovať s tímami pôsobiacimi v rôznych krajinách a mestách, aby sa zjavila jednota, v ktorej všetko existuje. Máme si navzájom slúžiť a ponúknuť svetu globálny informačný systém založený na hľadaní a zdieľaní pravdy.“

Vo svojej rozsiahlej úvahe o umelej inteligencii prefekt zdôraznil:

„Naša komunikácia je veľká a jedinečná tým, že nesprostredkuje abstraktné spojenia, ale skutočné vzťahy. Je skutočne prítomná vo svete, nevedie ju ekonomický záujem, ale láska deliť sa o dobro, pravdu a krásu. A ponúkať ich ako dar.“

Komunikácia založená na darovaní seba samého a na svedectve má podľa Paola Ruffiniho skutočnú moc vytvárať spoločenstvo, prepájať ľudí, zapájať ich do spoločnej skúsenosti, oslobodzovať ich od izolácie a pomáhať im uvedomiť si, že patria do prijímajúceho spoločenstva.

Komunikácia ako nástroj začlenenia

Paolo Ruffini uviedol dva konkrétne príklady toho, ako môže byť komunikácia nástrojom začlenenia a ako môžu príbehy meniť náš pohľad na druhého človeka.

Prvým je iniciatíva Dining across the Divide (Stolovanie naprieč rozdielmi) s podtitulom „Môže spoločné lámanie chleba pomôcť prekonať rozdiely?“ Druhým je projekt Narrative4, ktorého motto znie: „Najkratšou vzdialenosťou medzi dvoma ľuďmi je príbeh.“ Počas Jubilejného roka bola táto skúsenosť ponúknutá 150 mladým ľuďom, ktorí si v malých skupinách rozprávali príbehy na tému „uzdravovať a obnovovať“. Ide o stretnutia skutočných ľudí a o miesta, kde možno byť súčasťou skupiny a komunity.

„Zmeniť spôsob rozprávania tak, aby smeroval k nádeji, rozpoznať dynamiku dobra, zapáliť srdcia a viesť ich k spoločenstvu – to je kresťanský kvas, ktorý dnešný svet tak veľmi potrebuje,“ zdôraznil prefekt vatikánskeho dikastéria.

Cieľom je vytvoriť sieť, ktorá nebude ľudí chytať do pasce, ale ich oslobodzovať a chrániť spoločenstvo slobodných osôb. „Samotná Cirkev je sieťou utkanou z eucharistického spoločenstva, kde jednota nestojí na 'lajkoch', ale na pravde a na 'amen', ktorým každý prijíma Kristovo telo a zároveň prijíma druhých.“

Výchova k používaniu médií

Paolo Ruffini upozornil aj na nebezpečenstvá, ktorým sa treba vyhnúť. Osobitne varoval pred dezinformáciami šírenými v dobrej viere, ktoré sa nevedomky stávajú násobiteľom falošných správ a ziskov, ktoré prinášajú.

Takéto prepojenie, založené na ľahostajnosti voči pravde a lži, je podľa neho niečím, na čo si človek zvykne a stane sa súčasťou jeho mechanizmu. Je to „hypnóza, pasca, pavúčia sieť, ktorá nás väzní“ – presný opak siete poznania a lásky, ktorá prináša slobodu.

Aj umelá inteligencia, hoci ponúka mimoriadne možnosti poznania, môže vytvárať nevedomosť prezlečenú za vedomosti, manipuláciu a kontrolu. „Práve preto je vzdelávanie také dôležité – aby sme vedeli rozlišovať, vyberať si a rozhodovať sa byť pánmi svojho vlastného života.“ Z tohto dôvodu musí byť pastorácia komunikácie založená na výchove k zodpovednému používaniu médií.

Zmeniť paradigmu

Ak chceme zachovať svoju ľudskosť, pokračoval Paolo Ruffini, „technologická inovácia nemôže byť založená na odosobnenej predstave spoločného dobra“.

Odvolávajúc sa na posolstvo encykliky Magnifica humanitas pápeža Leva XIV., vyzval svet katolíckej komunikácie k činnosti:

„Žijeme v čase veľkých zmien. Otázkou je, či sa necháme unášať prúdom, alebo budeme sami usmerňovať zmenu; či sa necháme uväzniť v sieti, alebo spustíme siete na druhú stranu.“

Aby sme túto výzvu prijali a obstáli v nej, potrebujeme podľa prefekta model, ktorý bude vychovávať k túžbe, snívaniu a hľadaniu zmyslu. Je potrebné zmeniť paradigmu a prekročiť technokratické chápanie, ktoré redukuje komunikáciu na obyčajné prepojenie, poznanie na rýchlu a povrchnú odpoveď a vzdelávanie na továreň okamžitých výsledkov, ktorých hodnota trvá len tak dlho, ako čas potrebný na ich dosiahnutie.

„Komunikácia nie je iba prenášaním myšlienok a citov,“ uzavrel Paolo Ruffini. „Je darovaním seba samého z podnetu lásky. A práve schopnosť darovať sa – ktorú stroje nemajú – odlišuje ľudskú komunikáciu od komunikácie strojov.“

Preklad: sr. Jana Pavla Halčinová DKL