Ukrajinská obhajkyňa ľudských práv: Technológie musia chrániť človeka

Isabella H. de Carvalho – Vatican News

Keďže vojny a ozbrojené konflikty naďalej pustošia mnohé krajiny sveta, Oleksandra Matvijčuk, predsedníčka Centra pre občianske slobody – organizácie, ktorá podporuje ľudské práva a demokraciu na Ukrajine a v roku 2022 získala Nobelovu cenu za mier – zdôraznila potrebu reformovať medzivládne organizácie a postaviť človeka nad technologický pokrok.

„Žijeme vo veľmi nepokojnej dobe, keď sa svetový poriadok založený na Charte Organizácie Spojených národov a medzinárodnom práve zrútil,“ uviedla.

„Jednou z hlavných otázok dnešného sveta je: Ako budeme my, ľudia žijúci v 21. storočí, chrániť človeka, jeho život, slobodu a ľudskú dôstojnosť? Môžeme sa spoľahnúť na právo, alebo rozhoduje iba hrubá sila?“

„Úlohu technológií musíme posudzovať podľa toho, ako odpovedajú na tieto otázky.“

Oleksandra Matvijčuk, právnička a obhajkyňa ľudských práv, poskytla rozhovor pre Vatican News počas Globálneho zhromaždenia laureátov Nobelovej ceny na tému Umelá inteligencia a jadrová vojna, ktoré sa konalo v Borgo Laudato Si’ v pápežských záhradách v Castel Gandolfe, približne hodinu cesty od Ríma.

Podujatie prebiehalo od 14. do 16. júla a zúčastnilo sa na ňom viac ako 200 laureátov Nobelovej ceny, odborníkov a akademikov. Po sérii diskusií podpísali na rímskom Kapitole „Rímsku deklaráciu za mier bez zbraní a odzbrojenie“.

Oleksandra Matvijčuk vystúpila v paneli venovanom téme „Technológie v službe ľudstva“, ktorý sa zaoberal využívaním umelej inteligencie v systémoch jadrových zbraní. Centrum pre občianske slobody sa venuje presadzovaniu ľudských práv, demokracie a solidarity na Ukrajine a v regióne OBSE. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022 sa zároveň zameriava na dokumentovanie vojnových zločinov.

Potrebujeme viac hovoriť o človeku a reformovať OSN

Podľa Oleksandry Matvijčuk je na spomalenie využívania umelej inteligencie vo vojenských konfliktoch a na obmedzenie pretekov v zbrojení potrebné najprv nanovo premyslieť, čo znamená byť človekom.

„Príliš veľa sme hovorili o technológiách a príliš málo o ľudskosti,“ zdôraznila.

V tejto súvislosti označila za „veľmi dôležitý dokument“ aj encykliku pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas, venovanú ochrane ľudskej osoby v ére umelej inteligencie.

„Som veľmi rada, že vyšla práve v tomto období, keď nemáme právne ani etické odpovede, no ľudstvo potrebuje jasné usmernenie,“ povedala. „Som veľmi vďačná, že Svätý Otec venuje svoju pozornosť úlohe umelej inteligencie a nových technológií dnes i v budúcnosti.“

Druhým nevyhnutným krokom je podľa nej regulácia technológií skôr, než bude neskoro.

„Niekedy mám dojem, že tento zápas prehrávame ešte skôr, ako sme doň vôbec vstúpili,“ poznamenala. Zároveň zdôraznila, že na podporu mieru vo svete je nevyhnutná zásadná reforma systému Organizácie Spojených národov.

„Nedokážeme chrániť ľudí pred masovým násilím, autoritárstvom a vojnami. Je to zrejmé nielen ľuďom na Ukrajine, v Sudáne, Mjanmarsku, Nikarague, Venezuele či v Gaze. Dnes je to zjavné ľuďom na celom svete bez ohľadu na to, kde žijú,“ uviedla.

Oleksandra Matvijčuk ocenila možnosť stretnúť sa s odborníkmi a intelektuálmi z rôznych krajín a oblastí, aby spoločne diskutovali o týchto naliehavých otázkach, ktoré budú určovať našu spoločnú budúcnosť.

Zároveň priznala, že od konferencie i od podpísanej Rímskej deklarácie má „mierne očakávania“, pretože, ako povedala, „všetko bude závisieť od toho, čo bude nasledovať po nej.“

Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL