Kard. Ryś: Svet dneška má tvár zraneného človeka aj milosrdného Samaritána

Sr. Jana Pavla Halčinová DKL – Vatican News

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi ponúka podľa kardinála Grzegorza Rysia jeden z najpresnejších obrazov sveta, do ktorého je dnes Cirkev poslaná ohlasovať evanjelium. Vo svojej biblickej meditácii počas mimoriadneho konzistória kardinálov vo Vatikáne predstavil nielen dramatickú diagnózu súčasného človeka, ale aj prekvapivú výzvu: Cirkev sa má od dnešných „Samaritánov“ učiť.

Namiesto abstraktných úvah o svete sa poľský kardinál sústredil na konkrétneho človeka z Ježišovho podobenstva – „istého človeka“, ktorý padol do rúk zbojníkov. Práve v ňom vidí obraz dnešného ľudstva.

„Je obeťou násilia, okradnutý o dôstojnosť, zranený, opustený a napoly mŕtvy,“ opísal kard. Ryś jednotlivé črty človeka dneška. Poukázal pritom na vojny, rastúcu agresivitu, závislosti, psychické a duchovné zranenia i fenomén hlbokej osamelosti. Pripomenul slová dominikána Timothyho Radcliffa, podľa ktorého dnešný človek prežíva „cunami osamelosti“, hoci nikdy nemal k dispozícii toľko komunikačných prostriedkov ako dnes.

Kardinál zároveň upozornil na duchovný rozmer podobenstva. Muž, ktorý zostupuje z Jeruzalema do Jericha, sa vzďaľuje od chrámu. Tento obraz podľa neho pripomína sekularizovanú spoločnosť, ktorá hľadá naplnenie mimo Boha alebo náboženstvo zneužíva na ciele, ktoré sú evanjeliu cudzie.

Meditácia sa však nekončí pri diagnóze. Druhou ústrednou postavou je Samaritán – cudzinec, ktorého vtedajšia spoločnosť odmietala. Práve on sa podľa kardinála stáva učiteľom Cirkvi.

„Ježiš nás nepozýva iba pomáhať zranenému človeku. Pozýva nás učiť sa od Samaritána,“ zdôraznil kardinál.

Podľa kard. Rysia môže Cirkev v dnešnom svete objaviť autentické prejavy milosrdenstva aj mimo svojich viditeľných hraníc. Namiesto podozrievania či žiarlivosti by mala rozpoznávať dobro, spolupracovať a nechať sa ním inšpirovať.

Za tri najdôležitejšie postoje Samaritána kardinál označil súcit, blízkosť a veľkodušnú obetavosť. Mimoriadnu pozornosť venoval gestu, keď Samaritán ošetruje rany olejom a vínom – látkami používanými pri chrámových obetách. Kým kňaz a levita smerujú do chrámu, Samaritán sa podľa jeho slov sám stáva chrámom, pretože sprítomňuje Boha, ktorého meno je Milosrdenstvo.

Na záver svojej meditácie kardinál pripomenul, že dnešný svet má dve tváre: tvár človeka ležiaceho pri ceste a tvár Samaritána, ktorý sa zastaví. Obe sú skutočné, obe sú náročné a práve do takéhoto sveta Boh posiela Cirkev ohlasovať evanjelium.

„Máme pred sebou dve tváre dnešného človeka: napoly mŕtveho človeka a cudzinca, ktorý nás učí, kde je pravý život. Obe sú pravdivé. Obe sú dôležité. A v oboch nás Boh posiela ohlasovať evanjelium.“