Kard. Parolin: Pápežská cirkevná akadémia prináša odpovede mieru pre svet

Vatican News

Pápež Lev XIV. sa v pondelok 27. apríla prvýkrát od svojho zvolenia vydal na návštevu Námestia Piazza della Minerva, kde sa nachádza vzdelávacia inštitúcia pre diplomatický personál Svätej stolice, aby si pripomenul výročie jej založenia.

Inštitúcia s 325-ročnou históriou a činnosťou, ktorá je povolaná reagovať na dnešné výzvy s obnovenou tvárou. Môžeme takto zhrnúť toto výročie?

Zdá sa mi, že Pápežská cirkevná akadémia je príkladom toho, ako je možné spojiť tieto dva rozmery. Na jednej strane je totiž súčasťou Štátneho sekretariátu, do ktorého štruktúry je zaradená a v rámci ktorého pôsobí, na druhej strane je povolaná pripravovať pápežských diplomatov, tých, ktorí v rôznych krajinách a územiach zastupujú Nástupcu svätého Petra. Sú povolaní robiť to bdelo a s jasnou mysľou, vyhodnocovať situácie a fakty, viesť dialóg s ľuďmi a objavovať ich potreby a túžby. Pre tento spôsob, akým sa prezentujú v Cirkvi a vo svete, potrebujú ten misijný elán, ktorý z nich robí svedkov – autentických a pripravených – o starostlivosti, ktorú pápež preukazuje miestnym cirkvám a Božiemu ľudu, ako aj o činnosti, ktorú vlády vykonávajú voči svojej občianskej komunite, a o tom, čo medzinárodné organizácie konajú v službe ľudskej rodine.

Koho chce Akadémia formovať, aký je zmysel jej misie?

V čase svojho vzniku v roku 1701 pôsobila Akadémia vo svete, v ktorom bola prítomnosť Cirkvi z väčšej časti pevne zakorenená. Dnes, pri formácii kňazov pochádzajúcich z rôznych diecéz sveta, musí venovať pozornosť situáciám, v ktorých cirkevná realita robí svoje prvé kroky, alebo je obmedzovaná a prenasledovaná, či tam, kde prevláda náboženská ľahostajnosť. Okrem toho musí formácia poskytovaná akadémiou pripravovať na stretnutie so štruktúrami medzinárodného spoločenstva, aby sa mohli zúčastňovať na diskusiách, identifikovať nové trendy a hodnotiť obsahy. Následne ponúka interpretáciu v súlade so sociálnou náukou Cirkvi, pričom si je plne vedomá, že otázky týkajúce sa spravodlivosti nemajú nikdy definitívne riešenie, a chce zaručiť, aby veľké témy ľudstva dneška a zajtrajška boli nielen konkrétne, ale aj v súlade s tou rozumnosťou, ktorá je vlastná kresťanskému zjaveniu.

Preto je vzdelávacia a formačná misia Akadémie v podstate cirkevná: pri príprave budúcich diplomatov zohľadňuje prítomnosť cirkevných štruktúr v rôznych krajinách – od misijných staníc po biskupské konferencie –, čo prezentuje činnosť Svätej stolice ako oveľa viac než len jednoduchú mäkkú silu, pretože ju volá k dôkladnému pozorovaniu neustále sa meniacej reality a k zdravému rozlišovaniu, prostredníctvom ktorého možno udalostiam pripisovať význam a navrhovať konkrétne kroky. V tomto kontexte je formácia študentov zameraná nielen na kultúru kvality, ale aj na rozvoj kňazských darov, ako je priblíženie sa druhým, počúvanie, dialóg a svedectvo, a to s pokorou a miernosťou.

Posledným aktom svojho pontifikátu pápež František priniesol Akadémii reformu. Aký smer udal chirograf Il Ministero Petrino? A predovšetkým, čo to znamená pre formáciu pápežských diplomatov?

Stále si pamätám, že na jednom zo svojich prvých stretnutí s nami diplomatmi nám pápež František daroval obraz: „Kňazi s kuframi v rukách“. Je to pravda, nunciovia a apoštolskí delegáti, pozorovatelia a stáli zástupcovia, poradcovia, tajomníci, atašé – to nie sú len tituly, ale tváre kňazskej a evanjelizačnej služby.  To viedlo k reorganizácii formácie Akadémie, k aktualizácii jej štruktúry a k schváleniu jej nových stanov. Ide o uznanie funkcie, ale aj nevyhnutný záväzok k činnosti, ktorá, dalo by sa povedať, je zároveň pastoračná aj technická. V súlade s koncepciou akademického štúdia, ktorú sám pápež František stanovil pre cirkevné univerzitné inštitúcie v Apoštolskej konštitúcii Veritatis gaudium, bola Akadémia štruktúrovaná ako inštitút vyššieho vzdelávania v diplomatických vedách s možnosťou udeľovať akademické tituly licencie a doktorátu. Týmto spôsobom získajú pápežskí diplomati vzdelanie, ktoré ich na základe ukazovateľov, ktoré na medzinárodnej úrovni charakterizujú diplomatické akadémie štátov, priblíži k ich kolegom, ktorí sú vzdelávaní v podobných vzdelávacích inštitúciách so špecifickým zameraním.

Súčasné udalosti svedčia o diplomacii, ktorá je vo svojom pôsobení obmedzená a neschopná konať s cieľom predchádzať konfliktom, regulovať ich alebo riešiť. Vníma to podobne aj Svätá stolica? Akú odpoveď môže ponúknuť Akadémia?

Začnem od poslednej časti otázky. Študenti Akadémie sa budú môcť pripravovať v špecifickej oblasti diplomatických vied prostredníctvom obnoveného prístupu k štúdiu právnych, historických, politologických a ekonomických disciplín, pričom si v každej z týchto oblastí osvoja primeranú vedeckú kompetenciu. Vzdelávacie programy budú naďalej udržiavať úzke prepojenie s cirkevnými disciplínami, pracovnou metódou Rímskej kúrie a vo všeobecnejšom zmysle s evanjelizačnou činnosťou Cirkvi vo vzťahu k spoločnosti a ľudskej kultúre. Toto sú predsa základné prvky diplomatickej činnosti Apoštolskej stolice. Avšak vzhľadom na to, čo denne čítame a vnímame, to všetko nestačí pre diplomata, ktorý je povolaný skôr svedčiť ako vyjednávať. Získavanie teoretických vedomostí ide ruka v ruke so životným štýlom, z ktorého vyplýva pracovná metóda, ktorá umožňuje pápežskému diplomatovi hlboko pochopiť dynamiku medzinárodných vzťahov a získať si uznanie pri interpretácii cieľov, ktoré je možné dosiahnuť, bez zakrývania ťažkostí, ktorým musí čeliť. Odpoveď na krízu medzinárodného poriadku, spôsobenú obnoveným sklonom k používaniu sily a pohŕdaním pravidiel medzinárodného práva, možno nájsť len v načrtnutí konkrétnych ciest k mieru, založených na zásadách, pravidlách a štruktúrach, ktoré zaručujú poriadok medzi národmi. Túto úlohu dnes plní Pápežská cirkevná akadémia, 325 rokov od svojho založenia.

Preklad: Klára Tomášiková