V Bazilike svätého Petra vystavili Veronikinu šatku

Greta Giglio – Vatican News

V podvečer Piatej pôstnej nedele 22. marca sa veriaci zhromaždili pri baldachýne nad Oltárom vyznania v Bazilike svätého Petra, kde očakávali vystavenie Veronikinej šatky. Táto relikvia podľa slov kardinála Gambettiho, generálneho vikára pre Mestský štát Vatikán, „pozýva upriamiť pohľad na Golgotu, kde ukrižovaný Kristus zjavuje svoju slávu“.

Vystavenie Svätej Kristovej tváre

Jej vystavenie ohlásil zvuk zvonov. V tichu sa pohľady prítomných obrátili k soche ženy, ktorá podľa tradície utrela Ježišovu tvár na ceste na Kalváriu. Odtiaľ bola veriacim ukázaná Svätá Kristova tvár. Zhromaždení ju kontemplovali v hlbokom tichu, naplnenom vedomím Ježišovho utrpenia, ktoré sa s touto relikviou spája.

Krv preliata Spasiteľom v tomto pôstnom čase pripomína jeho pravé človečenstvo i božstvo. Súcit, ktorý táto relikvia vyvoláva, pripomína súcit, aký Ježiš prejavil pri smrti Lazára.

Počas eucharistickej slávnosti pri oltári Katedry hovoril kardinál Gambetti o kontraste medzi smrťou Lazára a životom, ktorý prináša Kristus. Ježišov prísľub podľa jeho slov ohlasuje „definitívne víťazstvo nad stavmi, do ktorých sme uväznení: nad opustenosťou, zotročením, chorobou, ohováraním, urážkami, prenasledovaním i smrťou“.

Smrť sa môže stať sestrou

Veronikina šatka pripomína Kristovo utrpenie a smrť. Kardinál Gambetti však hovoril aj o smrti, ktorá sa – podľa slov svätého Františka – môže stať „sestrou“:

„Stáva sa ňou vtedy, keď otvára dvere stretnutiu s Ježišom Kristom, ako to bolo v prípade Lazára. Fyzická smrť, ale aj naša pominuteľnosť, najmä pominuteľnosť srdca, zraňuje život. Smrť duše sa môže stať sestrou vtedy, keď sa modlíme z hĺbky srdca.“

Znamenie Božieho súcitu

Kľúčom k premene smrti na nový život je láska:

„Dnešné evanjelium nám pripomína, že Ježiš miloval Martu, jej sestru i Lazára. Práve láska ho vedie k tomu, aby spolu so svojimi priateľmi prešiel bolesťou straty.“

Z tejto lásky sa rodí Kristov súcit a z neho vychádza otázka: „Kde ste ho položili?“ Táto otázka zaznieva aj dnes uprostred nepochopiteľných úmrtí, násilia a vojen, ktorých sme bezmocnými svedkami. Ježišov plač pri Lazárovom hrobe je podľa kardinála Gambettiho znakom Božieho súcitu:

„Človek nie je stvorený pre smrť. Nie je stvorený pre izoláciu ani pre egoistické pôžitky. Nie je stvorený pre putá ani pre smútok. Človek je stvorený pre život, pre vzťahy, pre slobodu a pre radosť.“

Zakúsiť radosť vzkriesenia

Tak ako Lazára, aj každého z nás Ježiš volá k sebe.

„Žena, ktorá utrela Ježišovu tvár šatkou, ktorú sme dnes uctili, nech nás učí, s akými postojmi máme nasledovať Krista. A Mária, ktorá nosila v sebe zárodok života aj v čase, keď jej Syn zomieral a jej dušu prenikal meč bolesti, nech nás sprevádza až pod kríž, aby sme spolu s ňou mohli aj uprostred sĺz zakúsiť radosť vzkriesenia v každej situácii a v každom čase.“

Preklad Martin Jarábek