Laos – najbombardovanejšia krajina sveta

Guglielmo Gallone – Vatican News, L‘Osservatore Romano

„Volám sa Yeng-Chang Cheung-Wu. Pochádzam z provincie Xieng Khouang v Laose a pracujem pre organizáciu Mines Advisory Group (MAG). MAG je medzinárodná humanitárna organizácia, ktorá v oblastiach zasiahnutých konfliktom vyhľadáva a likviduje pozemné míny, kazetovú muníciu a inú nevybuchnutú muníciu. V Laose pôsobíme už viac ako tridsať rokov a pomáhame miestnym komunitám žiť v bezpečí a budovať lepšiu budúcnosť. Moja krajina je stále poznačená nevybuchnutou muníciou, ktorá tu zostala po vojne skončenej pred viac než päťdesiatimi rokmi.“ Výpoveď Yeng-Chang Cheung-Wua pre Vatican News približuje jednu z najmenej známych kapitol studenej vojny – príbeh, pre ktorý sú príznačné prinajmenšom tri pozoruhodné paradoxy.

Po prvé, Laos je najviac bombardovanou krajinou v histórii v pomere k počtu obyvateľov, no jeho príbeh zostáva do značnej miery zabudnutý. Po druhé, konflikt nebol nikdy oficiálne vyhlásený. Keďže Spojené štáty neboli schopné viesť otvorenú vojnu proti krajine uznanej za neutrálnu, vykonali masívnu bombardovaciu kampaň, ktorá sa stala známou ako „tajná vojna“. Tretím paradoxom je jeho trvalé dedičstvo: milióny kazetovej munície nevybuchli. Odhaduje sa, že po celej krajine je stále roztrúsených 80 miliónov nevybuchnutých bômb a len v roku 2024 si nevybuchnutá munícia vyžiadala 48 obetí, čo je pripomienkou toho, že pre mnohých Laosčanov vojna nikdy skutočne neskončila.

História „tajnej vojny“

Na pochopenie tohto príbehu, je potrebné sa vrátiť do roku 1954, keď porážka Francúzov pri Dien Bien Phu, ktorú im uštedrilo hnutie Viet Minh, ukončila takmer storočie koloniálnej nadvlády v Indočíne. Ženevské dohody uznali nezávislosť Laosu a Kambodže a vyhlásili ich za neutrálne štáty, zatiaľ čo Vietnam bol dočasne rozdelený pozdĺž 17. rovnobežky na komunistický Sever pod vedením Ho Či Mina a Juh podporovaný USA – v očakávaní volieb, ktoré sa však nikdy neuskutočnili.

Novo nezávislý Laos však od začiatku čelil dvom výzvam. Občianska vojna postavila kráľovskú vládu proti komunistickému Pathet Lao, podporovanému Severným Vietnamom. Zároveň jej geografia robila krajinu strategicky dôležitou. Cez zalesnené pohorie Annamite prechádzala veľká časť Ho Či Minovej cesty, logistickej siete, ktorú Hanoj používal na presun vojsk, zbraní a zásob do Južného Vietnamu. Hoci časti cesty prechádzali aj cez Vietnam a Kambodžu, Laos sa stal jej hlavným koridorom, čím sa formálne neutrálna krajina zmenila na kľúčové bojisko studenej vojny.

Roky zostával rozsah zapojenia USA do značnej miery skrytý. Dokumenty, ktoré v roku 2008 odtajnil Národný bezpečnostný archív, odhalili, že personál pracujúci na základe zmlúv s CIA sa zúčastňoval tajných leteckých operácií a že počas laoskej krízy v roku 1959 americké letectvo dokonca zvažovalo možné použitie jadrových zbraní. Prezident John F. Kennedy spočiatku hľadal diplomatické riešenie, čiastočne preto, že americké tajné zdroje boli vo veľkej miere nasadené inde – najmä na prípravy invázie v Zátoke svíň na Kube – a čiastočne preto, aby sa predišlo rozšíreniu konfrontácie studenej vojny. Jeho úsilie vyvrcholilo Ženevskou dohodou z roku 1962, ktorá potvrdila neutralitu Laosu.

Dohoda sa však rýchlo zrútila. Severovietnamské sily zostali v Laose a s eskaláciou vojny vo Vietname dospel Washington k záveru, že narušenie Ho Či Minovej cesty je nevyhnutné. Spojené štáty 14. decembra 1964 spustili operáciu Barrel Roll – nevyhlásenú bombardovaciu kampaň, ktorá trvala takmer desaťročie. Súčasne CIA zorganizovala a financovala tajnú armádu zloženú prevažne z bojovníkov etnika Hmong pod velením generála Vang Paa, ktorá mala na zemi bojovať proti komunistickým silám.

V rokoch 1964 až 1973 uskutočnili americké lietadlá nad Laosom približne 580 000 bojových letov a zhodili viac ako dva milióny ton bômb – čo predstavuje priemerne jednu bombardovaciu misiu každých osem minút, vo dne i v noci, počas deviatich rokov bez prestávky. Odtajnené záznamy (bližšie pozri: Victor B. Anthony, Richard R. Sexton, „The United States Air Force in Southeast Asia: The War in Northern Laos, 1954–1973“, Center for Air Force History, 1993) tiež ukazujú, že počas vianočnej prestávky v bombardovaní Severného Vietnamu v roku 1965 boli mnohé americké letecké misie jednoducho presmerované do Laosu. Taká bola „tajná vojna“: konflikt odohrávajúci sa v tieni vojny vo Vietname, ktorého následky dodnes ovplyvňujú životy miliónov obyvateľov Laosu.

Odstraňovanie pozostatkov vojny v krajine, ktorá sa stále vyrovnáva so svojou minulosťou

Viac ako päťdesiat rokov po skončení vojny pokračujú tímy špecializované na likvidáciu nevybuchnutej munície v čistení poľnohospodárskej pôdy, lesov a dedín po celom Laose. Craig Guwuriro, programový manažér organizácie HALO Trust v Laose, pre Vatican News uviedol, že táto organizácia pôsobí v provincii Savannakhet od roku 2012. „Ľudia dodnes obrábajú pôdu, pod ktorou môžu byť stále zakopané nevybuchnuté bomby. Ovplyvňuje to poľnohospodárstvo, hospodársky rozvoj i každodennú bezpečnosť celých komunít. Hoci počet obetí v posledných rokoch výrazne klesol, ľudia stále prichádzajú o život alebo utrpia zranenia.“

Pre organizáciu HALO je samotné čistenie územia len časťou misie. „Niektoré kusy nevybuchnutej munície, najmä malé submunície z kazetových bômb, môžu pôsobiť neškodne. Preto spolupracujeme aj s miestnymi komunitami a učíme ľudí, ako rozpoznať nebezpečenstvo a bezpečne ho nahlásiť.“ Počas návštevy okresu Vilabouly v máji minulého roka bol Guwuriro svedkom toho, ako tímy pripravovali pôdu na poľnohospodárske využitie a chov dobytka. „Na niektorých miestach naše tímy našli až sto kusov nevybuchnutej munície za jediný deň. Každý z nich treba lokalizovať, vykopať a bezpečne zlikvidovať, kým sa pôda môže vrátiť komunite.“ Dodáva, že túto prácu umožňuje podpora medzinárodných partnerov, vďaka čomu môžu rodiny opäť využívať svoju pôdu a budovať si bezpečnejšie živobytie.

Rovnaká misia poháňa aj organizáciu Mines Advisory Group (MAG). „Popri samotnom čistení územia poskytujeme osvetu o rizikách, aby sme komunitám pomohli bezpečne žiť popri hrozbe nevybuchnutej munície a reagovať vždy, keď sú nahlásené nebezpečné predmety,“ hovorí Yeng-Chang Cheung-Wu. „Výsledky sú hmatateľné. Keď sa pôda vyčistí, rodiny môžu opäť hospodáriť, komunity môžu stavať školy či cesty a deti sa môžu hrať bez strachu. Pochádzam z provincie Xieng Khouang, jednej z oblastí najviac zamorených nevybuchnutou muníciou, a na vlastné oči som videl, aký význam má táto práca. Každý predmet, ktorý odstránime, predstavuje o jednu hrozbu pre rodinu menej. Každý kus pôdy, ktorý vyčistíme, prináša komunitám väčšiu bezpečnosť, istotu a nádej.“

Hlasy z Planiny džbánov

„Jednou z mnohých zvláštností vojny v Indočíne je skutočnosť, že hlas tých, ktorí trpeli najviac, bolo počuť najmenej.“ Týmito slovami sa začína kniha „Hlasy z Planiny džbánov“ (Voices from the Plain of Jars), prostredníctvom ktorej americký humanitárny pracovník Fred Branfman sprostredkoval svetu svedectvá obyvateľov laoských dedín, ktorí prežili bombardovanie. Branfman spomína na svoj príchod do chrámu That Luang vo Vientiane v septembri 1969, kde bola podlaha zaplnená stovkami vysídlených ľudí. Sadol si vedľa jedného roľníka a opýtal sa ho, či bol svedkom bombardovania. Muž sa zohol, prstom nakreslil do prachu písmeno „L“ a ukázal smerom k úkrytu vytesanému do úbočia hory. Povedal, že tam celé mesiace žil so svojou rodinou a vychádzal von len v noci, aby si zaobstaral jedlo a obrobil polia. Potom nasledovali slová, na ktoré Branfman nikdy nezabudol: „Žili sme ako zvieratá.“ A po nich ďalšia veta: „Nebola noc, keď by sme verili, že sa dožijeme rána, a nebolo ráno, keď by sme verili, že sa dožijeme večera.“

Preklad Šimon Saboslaj