Vojna v Sudáne: Deti sú povolávané do boja už vo veku 10 rokov

Giada Aquilino – Vatican News

Sudán sa už tri roky nepretržite zmieta vo vojne a je poznačený „naozaj strašnými zverstvami“,  hovorí pre vatikánske médiá Duaa Tarig, členka Emergency Response Rooms, miestnej siete, ktorá dnes má 26 000 dobrovoľníkov v celej krajine a ktorá vznikla zdola po vypuknutí konfliktu 15. apríla 2023, s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc v núdzových situáciách v teréne.

Podľa údajov Organizácie Spojených národov si vojna vyžiadala najmenej 40 000 obetí – podľa humanitárnych organizácií však môže byť tento počet až 150 000, čo je ťažké overiť vzhľadom na vysoké nebezpečenstvo v tejto oblasti – a spôsobila najväčšiu humanitárnu krízu na svete, keď viac ako 14 miliónov ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy v dôsledku epidémií a hladomoru.

Útočiská a účasť žien

Dnes „časť práce, ktorú vykonávame ako dobrovoľníci, spočíva vo vytváraní a udržiavaní takzvaných útočísk (shelters)“ pre vnútorne vysídlených ľudí, „ľudí, ktorí utekajú z bojových zón do relatívne bezpečnejších oblastí“. V rámci týchto štruktúr „poskytujeme denné stravovanie a alternatívne vzdelávacie programy, ktorých cieľom je zamestnať deti a udržať ich mimo ulíc, a potom priamo zasahujeme proti podvýžive“, vysvetľuje aktivistka.

Sudánska aktivistka Duaa Tarig

Táto organizácia, ktorá je vedená ženami, bola v roku 2024 kandidátkou na Nobelovu cenu mieru. Jej členky sa venujú aj boju proti násiliu na ženách.

Hlavným cieľom je „zvýšiť účasť žien, najmä v rozhodovacom procese, a to vrátane vzdelávania, rozvoja schopností, plánovania, implementácie a starostlivosti o vlastné aktivity“, najmä v kontexte, v ktorom „sa muži stali terčom verbovania“. „Máme teda ženy, ktoré sa podieľajú na práci v poľnohospodárskych družstvách, na obnove a starostlivosti o komunitu a sociálnu štruktúru, na výstavbe škôl, ako napríklad v Kordofane.“

Zničený školský systém

Situácia škôl v Sudáne je „veľmi vážna“, najmä ak vezmeme do úvahy, že „vzdelávací systém nebol efektívny ani pred vojnou“: a vojnovými operáciami bola väčšina školských budov poškodená, ak nie zničená. „Máme program alternatívneho vzdelávania, ktorý sa týka obnovy škôl, dodávky solárnych panelov, aby bol prístup k elektrickej energii, a prípravy teplého jedla pre deti.“ Ide o deti, ktoré „boli vystavené forme militarizácie, čiže boli v priamom kontakte s vojnou a vyrastali s ňou, videli zbrane, tanky, stíhačky, mnohé z nich prišli o svoje rodiny alebo boli samy zasiahnuté, takže sú traumatizované. Prostredníctvom nášho vzdelávacieho programu – pokračuje sudánska aktivistka – sa staráme o deti, pomáhame im liečiť sa psychicky a emocionálne, zapájame ich, vytvárame vhodnejšie priestory, prinášame hračky, poskytujeme jedlo a snažíme sa, aby bola škola pre nich atraktívnejšia.“ V Sudáne sa totiž deti začínajú verbovať „okolo 10. roku života“ a končia v boji, „oslepené zbraňami a mocou“.

Blízkosť a pozornosť

Aj preto dodáva, že „je veľmi dôležité, aby pozornosť venovaná Sudánu neklesala“. „Keď sa o ňom hovorí v médiách alebo v apeloch pápeža, schádzame sa a sledujeme každú správu, príspevok, vyhlásenie: len tak môžu ľudia uveriť, že sa na nich nezabudlo, pretože na týchto miestach sú naozaj odrezaní od vonkajšieho sveta. V konečnom dôsledku, solidarita im dáva nádej a pocit, že sú súčasťou niečoho väčšieho.“

Spracovala Zuzana Klimanová