Hľadaj

UNESCO propaguje Svetový deň rozhlasu UNESCO propaguje Svetový deň rozhlasu   (ANSA)

Rádio a výzvy v podobe umelej inteligencie

Svetový deň rozhlasu, ktorý propaguje UNESCO, sa tento rok zameriava na hlas a umelú inteligenciu a skúma prepojenie medzi ľuďmi a komunitami ako súčasť DNA vynálezu Guglielma Marconiho. Podľa Alessandra Gisottiho, nášho zástupcu šéfredaktora, je to hodnota, ktorú žiadna umelá inteligencia nikdy nebude môcť nahradiť.

Alessandro Gisotti – Vatican News

„Rádio už nie je len rádiom.“ Uplynulo dvadsať rokov, odkedy páter Federico Lombardi, vtedajší generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu, vyslovil tieto slová počas stretnutia so svojimi kolegami v pápežskej rozhlasovej stanici. Podcasty boli prakticky experimentom pre elitu. Webové rádiá stále nemali žiadny reálny vplyv v mediálnom ekosystéme. Sociálne siete existovali v zárodkoch a určite sa nepoužívali na distribúciu spravodajského obsahu, a už vôbec nie v audio formáte.

A predsa, páter Lombardi už vtedy tušil, že rádio – najflexibilnejšie a najodolnejšie médium par excellence – opäť mení svoju tvár. O dvadsať rokov neskôr (čo je geologická éra, ak zohľadníme rýchlosť, akou sa komunikačné technológie vyvíjali v tejto časti storočia) môžeme s istotou potvrdiť predpoveď jezuitu: „Rádio už nie je len rádiom.“

Hoci dnes zvyčajne hovoríme o „rádiu a audiu“ ako o neoddeliteľných pojmoch – čo jasne dokazuje, ako veľmi sa veci zmenili – zdá sa, že vynález Guglielma Marconiho si stále zachováva svoje charakteristické črty. Hlas zostáva v centre pozornosti. Hlas s emóciami: tými emóciami vyvolanými piesňou alebo rozhovorom, konverzáciou s poslucháčom alebo prejavom verejnej osobnosti. Ten hlas, ktorý má schopnosť osloviť ľudí priamo, keď je potrebné oznámiť niečo dôležité. Rádio akosi naďalej zostáva „brilantným priateľom“ všetkých ostatných médií, starých aj nových, ktoré produkujú informácie. Možno aj preto, že v rozhlasovom programe (či podcaste) technológia určite zohráva kľúčovú úlohu, ale nie dominantnú. Skutočnú prácu odvádza človek a jeho hlas. Bude to tak však aj v blízkej budúcnosti?

„Umelá inteligencia je nástroj. Nie hlas.“ Toto je téma, ktorú si UNESCO zvolilo pre Svetový deň rozhlasu 2026, a ktorá presne vystihuje a zdôrazňuje obavy, ktoré sú čoraz zreteľnejšie a naliehavejšie. Nahradí umelá inteligencia ľudské hlasy v rozhlasovom vysielaní? Z technického hľadiska je to dnes nielen možné, ale už sa to vo veľkej miere deje v mnohých staniciach, ktoré vysielajú programy uvádzané „moderátormi umelej inteligencie“. Ide teda o audio dabing vyrobený pomocou umelej inteligencie a podcasty vytvorené pomocou hudby a klonovaných hlasov, s použitím nástrojov, v ktorých je ľudský príspevok zredukovaný na minimum. Tieto aplikácie vyvolávajú mnoho otázok, počnúc otázkou transparentnosti: poslucháči by mali v prvom rade vedieť, či hlas, ktorý  sa im prihovára, je ľudský, alebo generovaný umelou inteligenciou. Mali by byť tiež informovaní o tom, že obsah správ, ktoré počúvajú, vybral algoritmus, nie novinár.

Je významné, že prvé posolstvo pápeža Leva XIV. k Svetovému dňu sociálnych komunikácií, uverejnené 24. januára, ponúka úvahy, ktoré úzko súvisia s touto diskusiou. „Chrániť tváre a hlasy,“ ako píše pápež, „znamená v konečnom dôsledku chrániť samých seba. Využívanie príležitostí, ktoré ponúkajú digitálne technológie a umelá inteligencia, s odvahou, odhodlaním a rozvahou neznamená ignorovať kritické otázky, zložitosť a riziká. Priamo sa zaoberá bodom, ktorý dnes považujú za nevyhnutný aj veľké verejnoprávne mediálne organizácie, akou je Európska vysielacia únia. „Sila simulácie,“ varuje pápež Lev, „je taká významná, že umelá inteligencia nás môže dokonca oklamať vytváraním paralelných realít, uzurpovaním si našich tvárí a hlasov. Sme ponorení do multidimenzionálneho sveta, kde je čoraz ťažšie rozlíšiť realitu od fikcie.“

Umelá inteligencia nemôže nahradiť emócie, ktoré človek prostredníctvom svojho hlasu prenáša tým, ktorí ho počúvajú. Preto by sa táto revolučná nová technológia mala používať – citujúc UNESCO – ako nástroj. Nič viac. Z tohto pohľadu môže byť umelá inteligencia pre rozhlas veľkým prínosom - pomáha lepšie pochopiť vkus poslucháčov, efektívnejšie organizovať zvukové archívy, rýchlejšie vyhľadávať informácie a budovať jasnejšiu a rozpoznateľnejšiu zvukovú identitu. Možnosti rozvoja sú obrovské a niektoré z nich sú stále nepredvídateľné. Žiadny technologický pokrok, akokoľvek sofistikovaný, však nikdy nebude schopný nahradiť ľudský rozmer, spojenie medzi ľuďmi, ktoré zostáva podstatou Marconiho vynálezu. AI dokáže dokonale klonovať tón hlasu. Môže teda v istom zmysle „nahradiť“ hlasivky. Nedokáže však nahradiť hlas srdca. Lebo, ako zvykol hovoriť Marshall McLuhan, „rádio má zvláštnu moc rozozvučať vzdialené a zabudnuté struny“.

Preklad: Klára Tomášiková

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

13 februára 2026, 13:03