Miesto Ježišovho krstu: „Betánia za Jordánom“

P. Paweł Rytel-Andrianik – Al-Maghtas

V Evanjeliu podľa Jána sa píše, že Ján Krstiteľ krstil za Jordánom: „Toto sa stalo v Betánii na druhej strane Jordánu, kde Ján krstil“ (Jn 1, 28). Čítame tiež: „A [Ježiš] sa zasa odobral za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal“ (Jn 10, 40).

„Betánia na druhej strane Jordánu“ nie je Betánia pri Olivovej hore, kde sa Ježiš často zdržiaval, ale iné miesto s rovnakým názvom. Origenes (3. storočie), Ján Zlatoústy (4. storočie) a kresťania tej doby zdôrazňovali, že „Betánia na druhej strane Jordánu“ je lokalita známa vtedy pod názvom „Bethabara“. Tento názov sa nachádza okrem iného v niektorých rukopisoch Evanjelia podľa Jána, ktoré hovoria práve o „Betánii na druhej strane Jordánu“ (Jn 1, 28), a tiež na madabskej mape zo 6. storočia, kde je týmto spôsobom označené miesto Ježišovho krstu. Okrem toho sa „Bethabara“ objavuje aj medzi miestami spomínanými v Talmude. Dnes je toto miesto známe ako Al-Maghtas, čo v arabčine znamená „krst“ alebo „ponorenie“.

Archeologické nálezy

Až do začiatku 4. storočia bolo kresťanstvo v Rímskej ríši často prenasledované a nebolo možné stavať chrámy. Napriek tomu si kresťania prvých storočí odovzdávali z generácie na generáciu pamäť miest spojených so životom Ježiša.

Na prelome 5. a 6. storočia postavil byzantský cisár Anastasius I. Dicorus prvý chrám zasvätený Jánovi Krstiteľovi na mieste, ktoré je dnes známe ako Al-Maghtas. Tento chrám bol zničený povodňami a zemetrasením. Kostol bol viackrát prestavaný, no pravdepodobne už v 7. alebo 8. storočí z neho zostali len ruiny.

O tomto chráme píše jeden z pútnikov známy ako Theodosius (okolo roku 530):
„Päť míľ severne od Mŕtveho mora, na mieste, kde bol Pán pokrstený, stojí jediný stĺp, na ktorom je upevnený železný kríž; nachádza sa tam aj kostol svätého Jána Krstiteľa, ktorý postavil cisár Anastasius. Tento kostol je veľmi vysoký a bol postavený nad veľkými komorami kvôli záplavám rieky Jordán.“

Na tomto mieste bola postavená aj bazilika Najsvätejšej Trojice. Názov chrámu odkazuje na zjavenie Najsvätejšej Trojice počas Ježišovho krstu: hlas Boha Otca z neba a Duch Svätý v podobe holubice nad Ježišom. Archeologické vykopávky ukazujú, že išlo o veľký kostol s dĺžkou najmenej 27 metrov a šírkou viac než 15 metrov, no dodnes sa z neho zachovalo len málo.

Okrem týchto kostolov archeológovia hovoria aj o dolnej bazilike, pustovníckej jaskyni, kaplnke, mozaikách, mramorových podlahách a o obrovskom baptistériu v tvare kríža. Všetky tieto stavby sa nachádzali blízko seba na mieste dnes známom ako „Betánia na druhej strane Jordánu“ – Al-Maghtas.

V blízkosti Al-Maghtasu odkryli archeologické vykopávky aj pahorok Tell al-Kharrar, známy ako Eliášov vrch (Jabal Mar Elias), miesto spojené s prorokom Eliášom. V byzantskom období, pravdepodobne v 5. storočí, tu bol na jeho pamiatku postavený kláštor.

UNESCO: výnimočný význam pre celé ľudstvo

V roku 2015 bola oblasť „Betánia na druhej strane Jordánu“ (Al-Maghtas), zahŕňajúca aj Tell al-Kharrar, zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na oficiálnej stránke organizácie sa uvádza:
„‚Betánia na druhej strane Jordánu‘ má mimoriadny náboženský význam pre väčšinu kresťanských vyznaní, ktoré toto miesto uznávajú ako miesto, kde bol Ježiš z Nazareta pokrstený Jánom Krstiteľom. Tento odkaz povzbudzoval generácie mníchov, pustovníkov, pútnikov a kňazov, aby sa tu usadili a navštevovali toto miesto, zanechávajúc svedectvá svojej zbožnosti a úcty datované od 4. do 15. storočia.“

Pápeži v „Betánii za Jordánom“

Prvým pápežom, ktorý navštívil Al-Maghtas, bol Ján Pavol II. počas Jubilejného roka 2000. Benedikt XVI. prišiel na toto miesto v roku 2009 a začal výstavbu kostola pripomínajúceho Ježišov krst v Jordáne. V roku 2014 Al-Maghtas navštívil pápež František, ktorý sa tu stretol s utečencami zo Sýrie a Iraku, ako aj s chorými deťmi a osobami so zdravotným postihnutím, ktoré našli útočisko v Jordánsku.

Nový Kostol Krstu Pána bol slávnostne vysvätený v januári 2025. V mene pápeža Františka liturgickým sláveniam predsedal vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin. V súčasnosti ide o najväčší katolícky kostol na území Jordánska. V jeho okolí sa nachádzajú aj chrámy iných kresťanských vyznaní.