Ukrajina. Tri roky vojny: Európa je aktérom mieru

Vatican News

Tri roky po ruskej invázii sú na Ukrajine milióny vysídlených ľudí a mestá v troskách. Európa je vyzvaná, aby znovu objavila svoju úlohu podporovateľa mieru.

Massimiliano Menichetti

Pred tromi rokmi, 24. februára 2022, Rusko napadlo Ukrajinu a do srdca Európy sa opäť vrátila vojna. Boli to tri kruté roky, počas ktorých smrť, hrôza a utrpenie poznačili srdcia miliónov ľudí. Neexistujú žiadne oficiálne čísla o vojenských a civilných obetiach. Spravodajstvo po celom svete rozpráva o odchode takmer siedmich miliónov ľudí, ktorí boli podľa údajov agentúr OSN nútení zanechať všetko a utiecť do susedných krajín, ktoré ponúkali pomoc alebo tranzitnú cestu do iných cieľov záchrany. Vo vnútri krajiny, v týchto mesiacoch drvenej v zovretí zimy, ktorá dosahuje aj mínus dvadsať stupňov pod nulou, hľadajú útočisko pred násilím takmer štyri milióny vysídlencov. Sú to muži, ženy, deti a starší ľudia, ktorí často v napadnutých pohraničných oblastiach žijú v tuneloch, aby sa ukryli pred bombami alebo útokmi dronov. Mnohé mestá sa zmenili na hromady trosiek, elektrina často chýba, rovnako ako možnosť vykurovania, stravovania alebo lekárskej starostlivosti.

Pápež vo svojom včerajšom posolstve k modlitbe Anjel Pána označil toto výročie za „bolestné a hanebné pre celé ľudstvo“ a za každých okolností naďalej dôrazne opakuje, že „vojna je vždy porážkou“ a neúnavne sa odvoláva na „spravodlivý a trvalý mier“ a potrebu dialógu. Dôraz kladie na tento prívlastok, pretože spravodlivý mier je založený na princípe spravodlivosti, vzájomného rešpektu a udržateľnosti v čase. Cesta rokovaní musí byť zároveň záväzkom pre všetkých. Nejde teda len o zastavenie bômb a tankov, ale o uznanie vykonaných chýb, o odvahu urobiť krok späť, vidieť tvár druhého, vytvoriť a podporiť systém, ktorý zaručí práva, bezpečnosť a blahobyt pre všetky strany. Znamená to, akokoľvek je to ťažké, začať spoločne odznova.

Doteraz sa stretávali zbrojenie, vyhlásenia a dokonca aj hypotetické apokalyptické jadrové scenáre pre celý svet. Výzvy a pokusy o ukončenie konfliktu boli neúspešné, ale nádej sa nestratila, rovnako ako sa nezastavila solidarita mnohých organizácií, inštitúcií a ľudí dobrej vôle. Existuje mnoho svedectiev, ktoré sme v týchto temných rokoch zozbierali a rozšírili: príbehy obetavosti, solidarity, cit vlastenectva a lásky k človeku aj napriek mučeniu, zmrzačeniu či rozorvaným citom, ktoré ukazujú vôľu uchrániť srdcia od nenávisti navzdory utrpenej agresii a následnej obrane, napriek tomu, že veľa ľudí bolo v prospech nepriateľstva medzi Rusmi a Ukrajincami.

Je naliehavo potrebné umlčať akékoľvek násilie, obnoviť dôveru, obnoviť „medzinárodnú konferenciu“, ako to pred niekoľkými mesiacmi navrhol vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, na ktorej by sa oživil „duch Helsínk“. Pretože v roku 1975 to bola práve ochota sadnúť si za spoločný stôl, ktorá umožnila podporiť spoluprácu medzi európskymi národmi a znížiť napätie počas studenej vojny. Výzva preto smeruje aj k tomu, aby Európa znovu objavila samu seba, aby sa vrátila ku koreňom otcov zakladateľov: Roberta Schumana, Konrada Adenauera, Alcideho De Gasperiho, a aby bola skutočne silným a dôveryhodným aktérom mieru, prijatia a príkladom univerzálneho bratstva.

Preklad Miroslava Holubíková