Anjel Pána: Kto je pre mňa Ježiš?

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjelium tejto nedele (Mt 16, 13 – 20) nás stavia pred otázku, ktorá sa prihovára každému z nás na našej ceste viery: Kto je pre mňa Ježiš v skutočnosti?

Evanjeliový úryvok nám pomáha pochopiť, aká rozhodujúca je táto otázka pre skúsenosť učeníctva. Hoci dvanásti apoštoli už zdieľali veľkú časť života a pôsobenia svojho Učiteľa, Ježiš nepovažoval za samozrejmé, že ho skutočne poznajú alebo že pochopili tajomstvo Božieho kráľovstva. Preto sa ich po otázke, čo o ňom hovoria ľudia, opýtal priamo: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16, 15).

Bratia a sestry, toto je základná otázka pre učeníkov každej doby a pre každého z nás. Viera nie je niečo, čo nám bolo dané raz navždy. Naopak, neustále potrebujeme znovuobjavovať Kristovu tvár a jeho evanjelium, hlbšie prenikať do jeho posolstva a obnovovať rozhodnutia, ktoré robíme vo svojom živote, aby boli v súlade s tým, čo vyznávame. Takto môžeme prekonať pokušenie myslieť si, že už všetko poznáme, a urobiť si z viery len obyčajný zvyk.

Otázka, ktorá sa nám kladie každý deň kto je pre mňa Ježiš a čo znamená jeho prítomnosť v mojom živote? vystupuje do popredia najmä v modlitbe a pri rozjímaní nad evanjeliom. Objavuje sa však aj vtedy, keď sa stretávame s ranami a potrebami našich bratov a sestier, ako aj vo vzťahoch a situáciách, ktoré najhlbšie oslovujú naše svedomie. V našom každodennom živote skrátka môžeme zistiť, či je pre nás Pán Ježiš iba veľkou postavou dejín, ktorá povedala a vykonala dôležité veci, alebo je Kristom Božím, tým, ktorý bol poslaný, aby nás priviedol k Otcovej láske a premenil náš život i svet, v ktorom žijeme.

Drahí bratia a sestry, neusilujme sa uzatvárať do vlastných presvedčení a náboženských istôt, ale zostaňme otvorení autentickému vzťahu s Kristom. Niekedy sa totiž v otázkach kresťanskej viery môžeme uspokojiť iba s tým, čo sme „počuli“, so všeobecne rozšírenými názormi alebo s tým, čo nám bolo odovzdané, možno aj s tými najlepšími úmyslami. Ježiš nás však volá k osobnej odpovedi, k tomu, aby sme ho poznávali čoraz dôvernejšie a dovolili, aby nás formovalo priateľstvo s ním prostredníctvom stále nového stretnutia. To od nás môže vyžadovať aj to, aby sme sa vydali po nepoznaných cestách a urobili rozhodnutia odlišné od tých, ktoré sme si predstavovali.

Platí to pre našu osobnú cestu, pre cestu Cirkvi, ako aj pre naše pastoračné rozhodnutia, pri ktorých si niekedy môžeme myslieť, že stačí jednoducho pokračovať v tom, čo sme vždy robili. Namiesto toho je dôležité často sa pýtať: Kto je pre mňa Pán? Poznám ho skutočne? Čo odo mňa dnes žiada jeho evanjelium? Aké kroky a aké rozhodnutia som povolaný urobiť?

Vzývajme Preblahoslavenú Pannu Máriu, ktorá vo svojom srdci prostredníctvom svojho Syna hľadala Božiu vôľu, aby nás vždy sprevádzala na ceste viery.

Preložila Tímea Saboslajová