Štvrtý deň apoštolskej cesty v Španielsku: Služba dobrovoľníkov, modlitba v Barcelone a vigília s mladými

Martin Jarábek – Vatican News

Dobrovoľníci ako kvas nezištnosti

Na záver madridskej etapy apoštolskej cesty sa pápež Lev XIV. stretol s dobrovoľníkmi v Pavilóne 3 výstaviska IFEMA. Poďakoval im za službu počas príprav i samotných dní návštevy a pripomenul, že kresťania sú povolaní prinášať svetu „kvas nezištnosti“.

Svätý Otec siahol po evanjeliovom obraze kvasu z Matúšovho evanjelia. Vo svete, v ktorom sa rast často chápe najmä ako ekonomický výkon a zisk, podľa neho dobrovoľníctvo ukazuje inú logiku: logiku darovania, služby a pozornosti voči druhému. „Je to logika evanjelia,“ zdôraznil pápež.

Lev XIV. ocenil, že dobrovoľníci odpovedali na výzvu s ochotou a v krátkom čase prekročili požadované počty. Každý prispel tým, čo mohol: časom, schopnosťami, ochotou i úsmevom. „Možno to štatistiky nezaznamenajú, ale vieme, že v týchto dňoch aj vďaka vám toto mesto rástlo a priblížilo sa k Božiemu kráľovstvu,“ povedal Svätý Otec.

Dobrovoľníkov povzbudil, aby pokračovali v tejto ceste „s pokorou a miernosťou, bez akejkoľvek domýšľavosti, no pevní vo viere a veľkodušní v službe“. 

Barcelona: Cirkev ako spoločenstvo jednoty

Barcelonskú etapu apoštolskej cesty začal pápež Lev XIV. modlitbou cez deň v Katedrále Svätého kríža a svätej Eulálie. V homílii vyzval veriacich, aby budovali Cirkev ako spoločenstvo jednoty, bratstva a vzájomnej služby.

Svätý Otec rozvinul dva biblické obrazy Cirkvi: Cirkev ako Nevestu, ktorú Boh miluje, a Cirkev ako Telo, v ktorom má každý úd svoju nezastupiteľnú úlohu. „V bohatstve prijatých darov sme silní, pretože sme zjednotení, a sme zjednotení, pretože nás oživuje ten istý Duch, Kristov Duch,“ povedal.

Pápež pripomenul aj tradičné označenie Barcelony ako Cap i Casal de Catalunya. Podľa neho z neho vyplýva osobitné povolanie pre miestnu cirkevnú komunitu: byť „budovateľmi jednoty“. Nadviazal pritom na slová pápeža Františka, ktorý tejto diecéze odporúčal začínať „od stretnutia s Kristom“ a rásť „v bratstve a ohlasovaní Dobrej noviny evanjelia“.

V závere homílie Lev XIV. povzbudil veriacich príkladom svätej Eulálie a slovami svätého Augustína o mučeníkoch. „Vo svete rozorvanom vojnami a rozdeleniami, v spoločnosti čoraz viac roztrieštenej a individualistickej, chceme byť svedkami a prorokmi jednoty, prijatia, svornosti a pokoja, aj za cenu obiet a zriekaní,“ povedal Svätý Otec.

Stretnutie s augustiniánmi

Popoludní sa pápež v arcibiskupskom dome stretol s približne 25 členmi augustiniánskej rehoľnej rodiny z Katalánska. Rehoľníkov a rehoľníčky povzbudil, aby sa neuzatvárali do vlastných komunít, ale prinášali bohatstvo svojho duchovného života do každodenného prostredia a do služby ľuďom, s ktorými sa stretávajú. 

Vigília s mladými: nepokoj, bolesť a odpustenie

Večer patril modlitbovej vigílii na Olympijskom štadióne „Lluís Companys“ v Barcelone. Pápež Lev XIV. počas nej odpovedal na tri osobné svedectvá mladých ľudí, ktoré sa dotýkali hľadania zmyslu, skúsenosti bolesti a cesty odpustenia.

Prvý mladý muž, pokrstený počas tohtoročnej Veľkej noci, sa pýtal, ako obstáť vo svete, ktorý tlačí k výkonu, úspechu a kultu vlastného obrazu. Pápež mu odpovedal, že nepokoj duše nemusí byť slabosťou, ale môže byť darom od Boha. „Sme stvorení na mieru nekonečna, a preto každý konečný horizont, každý krok, každé víťazstvo nás síce uspokojuje, ale zároveň nás poháňa ďalej,“ povedal. Mladých povzbudil, aby hľadali cestu do vnútra: v tichu, v evanjeliu a v spoločenstve s druhými.

Druhé svedectvo priniesla mladá žena, ktorá hovorila o zápase s depresiou a o chvíľach krajnej samoty. Pápež jej poďakoval za odvahu a pripomenul Ježišovu temnotu v Getsemani i na kríži: „Boh nás neopúšťa, zostáva ukrižovaný s nami v okamihu bolesti a krajnej samoty.“ Zároveň zdôraznil, že spoločnosť nesmie podceňovať duševné zdravie a zdravotnícky systém ho musí zaradiť medzi svoje priority. Cirkev podľa neho nesmie bolesť zduchovňovať, pretože „Boh nechce utrpenie, nesie ho s nami“.

Tretia mladá žena, ktorá vyrastala bez rodičov po skúsenosti domáceho násilia, sa pýtala na cestu odpustenia voči otcovi. Lev XIV. jej pripomenul, že odpustenie nie je jednorazový úkon ani automatický návrat do predchádzajúceho vzťahu, najmä ak bol poznačený násilím. „V odpustení sa napreduje malými krokmi,“ povedal pápež. Odpustenie je podľa neho cestou, na ktorej človek prosí Pána, aby postupne premieňal zatrpknutosť na milosrdenstvo. 

Noc ako miesto znovuzrodenia

Záverečným bodom vigílie bola homília pápeža Leva XIV., v ktorej sa oprel o evanjeliový obraz Nikodéma, muža, ktorý prichádza za Ježišom v noci. „Aj my sme ako Nikodém, pútnici v noci,“ povedal Svätý Otec.

Pápež predstavil noc nielen ako temnotu, ale aj ako priestor, v ktorom sa človek vracia k podstatnému. „Tieto noci nás obnažujú a vracajú nás k podstatnému. Snímajú z nás ľudské i náboženské masky, ktoré nosíme cez deň,“ povedal. Noc môže byť podľa neho miestom, kde sa rodí nový život a kde človek počuje Ježišovu výzvu „narodiť sa zhora“.

Lev XIV. preto vyzval nesúdiť noci vlastného života, noci Cirkvi ani noci Španielska s jeho starými i novými chudobami. Namiesto toho pozval vstúpiť do nich s pokorou, bez predsudkov a s otázkami: kde sa máme obnoviť, ktorým smerom chceme ísť a akú spoločnosť chceme budovať.

V závere rímsky biskup povzbudil mladých i celé Španielsko, aby kráčali vo viere, ktorá dokáže uvádzať do súladu rozmanitosť myšlienok a citlivostí. Krajina sa tak podľa neho môže stať „priestorom otvoreným pre všetkých, kde je každý rešpektovaný vo svojej dôstojnosti osoby a milovaný taký, aký je“. Homíliu zakončil slovami nádeje: „Boh chce, aby sa nič nestratilo, a už teraz nám túži darovať večný život.“