Kard. Cobo: Cesta do Madridu prekonala očakávania, pápež je morálnou autoritou pre všetkých

Salvatore Cernuzio a Patricia Ynestroza – Vatican News

Kardinál José Cobo Cano, arcibiskup Madridu, opisuje tri dni cesty pápeža Leva XIV. do španielskej metropoly, prvej zastávky apoštolskej cesty, ktorá dnes, 9. júna, pokračuje v Barcelone a neskôr na Kanárskych ostrovoch. Kard. Cobo Cano bude aj naďalej sprevádzať pápeža na ceste, no predtým, ako nastúpi do lietadla súhlasil, že pre vatikánske médiá zhodnotí veľkú udalosť, akou bola pápežská návšteva v Madride, ktorá „prekonala“ všetky očakávania, najmä pokiaľ ide o reakciu spoločnosti. Pápež sa prihovoril aj predstaviteľom politickej sféry a dotkol sa citlivých a zložitých tém, ako je napríklad otázka zneužívania: ide o dramatický problém, v súvislosti s ktorým kardinál vysvetľuje: „Snažíme sa urobiť kroky vpred, aby sme vytvorili kultúru odlišnú od tej v minulosti a zaistili, že sa žiadna obeť nebude cítiť vylúčená“.

Vaša Eminencia, môžete nám zhodnotiť uplynulé dni, ktoré Madrid prežil v súvislosti s návštevou pápeža Leva XIV.?

Boli to dni intenzívnych príprav. Prípravy boli dôkladné, pretože sme nechceli, aby táto cesta bola len udalosťou, ale skôr cestou. A skutočne to boli intenzívne dni a prekvapila nás odozva, ktorú sme dostali my aj Svätý Otec, nielen čo sa týka počtu ľudí, ale aj vrelosti madridského cirkevného spoločenstva. Prekvapilo nás aj vrelé prijatie v parlamente.

Áno, bolo to niečo, čo prekvapilo všetkých. Najmä jednohlasný potlesk všetkých politikov, ktorý trval takmer desať minút, a standing ovation s výkrikmi „Viva il Papa!“. Sú to znamenia, že politika a spoločnosť možno túžia po takýchto príhovoroch? Čo si o tom myslíte?

Je to príhovor, na ktorom sa podieľa Cirkev, príhovor, ktorý vždy vyzýva k tomu, aby sme pozdvihli zrak, teda aby sme prekročili naše rozdiely. A verím, že pápež sa stal morálnou autoritou a etickým vzorom vďaka svojim návrhom, vďaka návrhom Cirkvi na európskej politickej scéne. Pápež nás pozval, aby sme sa nepozerali do minulosti, aby sme sa nespoliehali výlučne na španielske katolícke kultúrne dedičstvo, ale aby sme hľadeli do budúcnosti.

Ako vnímate túto výzvu pápeža?

Myslím si, že presne tak, ako hovorí on sám, Cirkev stojí pred výzvou neustále rásť, a to je v kontinuite s tým, čo povedal pápež František. V tejto dobe zmien, v tomto tak osobitnom období, má Cirkev jasnú tradíciu a konkrétne skúsenosti, avšak nie je povinná ich opakovať. Znamená to učiť sa z histórie, ale zmeniť náš jazyk, naše štruktúry a naďalej reagovať na nové výzvy, ktoré sa objavujú. Encyklika pápeža je v tomto zmysle svetlom a sprievodcom na pochopenie tohto tvrdenia v kontexte laických povolaní a ich integrácie do cesty Cirkvi.

Aké ťažkosti by sa v tejto oblasti mohli vyskytnúť a ako ich riešiť?

Predovšetkým musíme prijať túto výzvu, teda uznať, že prežívame obdobie rastu, ale je to obdobie, ktoré musíme utvárať a to za účasti laikov, prostredníctvom ich formácie a dôvery v nich. Je to postupné preberanie zodpovednosti... Verím, že celá synodálna cesta ponúka svetlo pre toto, a je to cesta, na ktorú sme sa vydali: to znamená, že každý, podľa svojho povolania, zaujme svoje miesto v Cirkvi a prevezme svoju zodpovednosť. Toto je opakujúca sa téma vo všetkých prejavoch, ktoré nám pápež adresoval v týchto dňoch v Madride.

Je zaujímavé pozorovať nové generácie, tzv. generáciu Z, ktoré z vlastnej vôle vytyčujú smer k obnovenej Cirkvi…

Áno, jednoznačne verím, že prebieha prebudenie, ale musíme byť opatrní, pretože toto prebudenie potrebuje byť vedené. Niektoré prieskumy nám hovoria, že ľudia túžia po transcendencii, avšak musíme im ponúknuť aj prebudenie k podstate Ježiša Krista, evanjelia, tradície Cirkvi, teda pomôcť im, aby sa od nich nevzdialili. Verím, že v tomto momente stojíme pred veľkou výzvou s tým, čo Pán postavil pred brány Cirkvi: viesť ľudí k skúsenosti viery v Ježiša Krista, k skúsenosti viery v Cirkvi. Nesmieme sa nechať uniesť len číslami alebo nadšením z toho, „ako sme početní!“, „koľko ich príde?“. To všetko je v poriadku, ale je to len začiatok. Je to výzva k zodpovednosti pre celú Cirkev v tomto momente a najmä pre Cirkev v Španielsku.

Na pápežovej omši v Cibeles a na procesii na Slávnosť Božieho tela sme videli takmer jeden a pol milióna ľudí a v predchádzajúci večer 600-tisíc mladých ľudí na modlitbovej vigílii na Plaza de Lima, v modlitbe a v tichu pred Sviatosťou oltárnou. Je Španielsko naozaj také sekularizované, ako sa hovorí, alebo nie?

Nie, nie, Španielsko je vynárajúca sa krajina. Existuje tu veľké hľadanie Boha. Mnoho ľudí, a videli sme to aj počas vigílie s mladými ľuďmi, hľadá Boha. Verím, že v tomto momente je to zodpovednosť Cirkvi, španielskej Cirkvi a osobitne Madridu. Ako môžeme sprevádzať túto citlivosť? Osobne sprevádzame rany a hľadanie každého človeka, ktorý k nám prichádza. Iste, táto cesta bola veľmi intenzívnym zážitkom, nielen vidieť ľudí plakať po omši, ale aj vnímať silný pocit príslušnosti k Božiemu ľudu. Bol to moment, keď sme my a pápež dali ľuďom príležitosť cítiť sa ako súčasť jedného ľudu. Teraz ich budeme musieť sprevádzať aj v budúcnosti.

Je tu aj otázka zneužívania. Pápež sa včera stretol s niektorými obeťami na nunciatúre. Ako ste na tom v boji proti tejto rane?

Je to rana z minulosti, no je to rana, ktorej sa snažíme pre budúcnosť predchádzať. Je to skúška, ktorej Cirkev čelí, a verím, že aspoň v madridskej arcidiecéze na tom pracujeme už desať rokov a sprevádzame obete. Mali sme aj chvíle, keď sme prosili o odpustenie, pretože vytvárame kultúru odlišnú od tej, ktorú sme zdedili. Španielska Cirkev, hoci je rôznorodá, sa skutočne snaží robiť kroky vpred, aby vytvorila túto odlišnú kultúru, aby poskytovala podporu a aby zabezpečila, že sa žiadna obeť nebude cítiť vylúčená. Faktom je, že ide o veľmi, veľmi pestrú panorámu. Nielenže sú tu „obete“, ale každá obeť je jedinečná a každá obeť potrebuje špeciálnu starostlivosť. Nie, nemožno hovoriť o obetiach vo všeobecnosti. Verím, že robíme pokroky a v súčasnosti je do toho zapojená aj vláda. Dohody s vládou, s biskupskou konferenciou a s diecézami sú dosť pozitívnym krokom.

Verím, že pápež vystihol úlohu Cirkvi ako samaritánky, čo je povolanie, ktoré Cirkev mala vždy. Cirkev sa zrodila pod krížom, pri nohách jednej obete, a verím, že Cirkev by sa mala vždy považovať za tú, ktorá stojí po boku zraniteľných, tých, ktorí sú ukrižovaní. Pápež uplatnil tento koncept na každú skutočnosť, keď hovoril o zraniteľných, o obetiach mnohých problémov. Pripomenul nám teda, že toto je postoj Cirkvi: sprevádzanie, podpora, nikdy nie zabudnutie.

Vaša Eminencia, čo si želáte, aby sa stalo po tejto návšteve Leva XIV.? Môžeme povedať, že apoštolská cesta oživila španielsku Cirkev alebo dala impulz Cirkvi, ktorá už bola živá?

Nie, oživila ju. Svätý Otec nám zanechal mnoho úloh do budúcnosti, ale zároveň nám ukázal cestu, ktorou sa máme uberať. Verím, že vo všetkých oblastiach – v kultúre, politike, ekonomike a v živote Cirkvi, ako povedal aj diecéznej komunite v Madride – pápež zanechal konkrétne smernice pre prácu a postoje, body zhody, a za to sme mu hlboko vďační.

Preklad: Zuzana Klimanová