Pri ruženci za mier Lev XIV. odsúdil násilie slov i zbraní

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.

Na záver modlitby ruženca vo Vatikánskych záhradách
30. mája 2026

„ Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne“ (Ž 85, 9).

Slová žalmu dobre sprevádzajú našu dnešnú večernú modlitbu ruženca, pretože vyjadrujú nádej, ktorú tak veľmi potrebujeme, zvlášť tvárou v tvár ťažkostiam a násiliu súčasnej doby.

Otvorme teda svoje srdcia počúvaniu Božieho slova, aby sme v modlitbe dokázali pochopiť zmysel toho, čo sa odohráva v dejinách, a rozpoznali Božiu prozreteľnosť, ktorá ich vždy vedie a prichádza nám na pomoc. Panna Mária je vzorom veriaceho človeka, ktorý nastavuje ucho svojho srdca, aby počúval „čo hovorí Boh“. Je nám príkladom svojou poslušnosťou, ktorou prijala vtelenie Božieho Syna do svojho lona.

Rozjímanie nad tajomstvami ruženca spolu s Pannou Máriou nás vedie k tomu, aby sme v Ježišovi Kristovi spoznali jediné a definitívne Slovo, ktoré vyslovil Otec, Slovo pokoja pre všetkých, ktorí sa k nemu vracajú so skrúšeným srdcom. Pán nás nikdy neopúšťa. Aj keď na neho zabúdame, aj keď zídeme z cesty, on nás prichádza hľadať a približuje sa k nám svojou nemennou láskou. Ako pripomína prorok Izaiáš: „Jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu - hovorí Pán -, ja ho uzdravím“ (Iz 57, 19). Kto dôveruje Bohu, chápe toto posolstvo pokoja a stáva sa jeho tvorcom, buduje ho vlastnými rukami (porov. Mt 5, 9).

Pokoj totiž nie je teória, ktorú možno overovať v laboratóriu, ani naivná ilúzia, ani záležitosť, ktorú možno riadiť podľa vlastného záujmu. Ak ho hľadáme s úprimným srdcom, stáva sa každodenným záväzkom nášho života. Vychádza zo spravodlivosti a lásky ako harmónia, ktorá spája jednotlivcov, rodiny, spoločenstvá i národy. Aj v tomto čase napätia a konfliktov sa pokoj stáva možným, keď chceme počúvať volanie tých, ktorým je odopieraný: nevinných detí, zúfalých matiek a otcov, týraných väzňov, utečencov a trpiacich ľudí každého veku. Všetci títo majú na perách jediné slovo: mier.

  (@Vatican Media)

Vieme, že pokoj je vždy možný, pretože je Božím darom. Tento pokoj, jeho pokoj, má tvár Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý svojím životom obetovaným za nás zmieril nebo a zem. Ako píše apoštol Pavol: „On je náš pokoj“ (Ef 2, 14). On búra múry nepriateľstva, premáha pýchu pokorou a vykupuje celé stvorenstvo z hriechu.

Keď je s nami Pán Ježiš a my sa správame ako praví učeníci jeho lásky, Duch Svätý môže uskutočniť aj to, čo sa z ľudského pohľadu zdá nemožné. Keď sa však človek vzďaľuje Bohu, vzďaľuje sa aj človeku, svojmu blížnemu, a zostáva ľahostajný voči jeho bolesti. Zakaždým, keď sa vraciame k Pánovi, jeho pokoj sa stáva naším záväzkom podľa úloh a zodpovednosti každého z nás.

Naša modlitba sa tak stáva poslaním a proroctvom: v našich mestách už nesmie zaznievať plač nevinných; nikto nesmie byť nútený opustiť svoj domov pre hrozbu bômb; túžba po moci a násilie slov musia ustúpiť smädu po spravodlivosti a pravde. Každý však môže a musí urobiť svoj diel, počnúc malými, ale dôležitými vecami: zdržiavať sa každého slovného či fyzického násilia v každodennom živote, a tiež na sociálnych sieťach.

Drahí bratia a sestry, pravý pokoj sa začína v srdci, ktoré miluje; dosvedčujú ho pery, ktoré vyslovujú slová zmierenia; odráža sa v očiach, ktoré hľadia na svet s miernosťou a múdrosťou. To je skutočná sila, sila pravdy a lásky.

Boh hľadá tvorcov pokoja! Nech nám naša Najsvätejšia Matka pomáha každý deň odpovedať na jeho volanie svojím „hľa, tu som“, nie slovami, ale skutkami.

Preklad Martin Jarábek