Pápež Lev XIV. na Univerzite La Sapienza: Sme túžbou, nie algoritmom

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.
na Univerzite „La Sapienza“ v Ríme
14. mája 2026

Vážená pani rektorka,
predstavitelia politických a občianskych autorít,
vážení profesori, výskumní pracovníci a administratívno-technickí zamestnanci,
a predovšetkým, milí študenti a študentky!

S veľkou radosťou som prijal pozvanie stretnúť sa s akademickou obcou univerzity La Sapienza – Univerzity v Ríme. Vaša univerzita sa vyznačuje ako významné centrum excelentnosti v rozličných disciplínach a zároveň svojím úsilím o podporu práva na vzdelanie, a to aj pre tých, ktorí majú menšie ekonomické možnosti, pre osoby so zdravotným znevýhodnením, väzňov a ľudí, ktorí utiekli z oblastí vojny. Veľmi si napríklad cením, že Rímska diecéza a univerzita La Sapienza podpísali dohodu o otvorení univerzitného humanitárneho koridoru z pásma Gazy. Preto je pre mňa, ktorý som rímskym biskupom len niečo vyše roka, dôležité, že sa s vami môžem stretnúť. Ako pastier sa chcem najprv prihovoriť študentom a potom pedagógom.

Aleje univerzitného mesta, ktorými som prešiel, aby som sem prišiel, denne križujú mnohí mladí ľudia, naplnení protichodnými pocitmi. Predstavujem si vás niekedy bezstarostných, radujúcich sa zo svojej mladosti, ktorá vám aj vo svete zmietanom nepokojmi a poznačenom strašnými nespravodlivosťami umožňuje cítiť, že budúcnosť ešte len treba napísať a že vám ju nikto nemôže ukradnúť. Vtedy sa štúdium, ktorému sa venujete, priateľstvá vznikajúce v týchto rokoch a stretnutia s rôznymi mysliteľmi stávajú prísľubom toho, čo môže k lepšiemu zmeniť najprv nás samých a až potom realitu okolo nás. Keď sa túžba po pravde premieňa na hľadanie, naša odvaha študovať svedčí o nádeji na nový svet.

Viete, že som duchovne spätý so svätým Augustínom, ktorý bol nepokojným mladým človekom: dopustil sa aj vážnych chýb, no nič z jeho vášne pre krásu a múdrosť nevyšlo nazmar. V tejto súvislosti ma potešilo, že som od vás dostal veľké množstvo otázok: stovky! Samozrejme, nie je možné odpovedať na všetky, ale nosím ich vo svojom srdci a želám každému z vás, aby hľadal ďalšie príležitosti na dialóg. Aj preto existujú na univerzitách univerzitné pastorácie, kde sa viera stretáva s vašimi otázkami.

  (@Vatican Media)

Nepokoj však má aj smutnú tvár: nesmieme si zatajiť, že mnohí mladí ľudia trpia. Pre každého prichádzajú ťažké obdobia, niekto však môže nadobudnúť dojem, že sa nikdy neskončia. Dnes to čoraz viac spôsobuje bremeno očakávaní a tlak na výkon. Je to všadeprítomná lož pokriveného systému, ktorý redukuje človeka na čísla, vyhrocuje súťaživosť a vrhá nás do špirály úzkosti. Práve táto duchovná nepohoda mnohých mladých nám pripomína, že nie sme súčtom toho, čo máme, ani náhodne poskladanou hmotou nemého vesmíru. Sme túžbou, nie algoritmom! Táto naša osobitná dôstojnosť ma vedie k tomu, aby som sa s vami podelil o dve otázky.

Vám, mladým, táto nepohoda kladie otázku: „Kto si?“ Byť sám sebou je totiž charakteristickou úlohou života každého muža a každej ženy. „Kto si?“ je otázka, ktorú si navzájom kladieme; otázka, ktorú v tichosti predkladáme Bohu; otázka, na ktorú môžeme odpovedať iba my sami za seba, ale na ktorú nikdy nemôžeme odpovedať sami. Sme naše vzťahy, náš jazyk, naša kultúra. O to dôležitejšie je, aby roky na univerzite boli časom veľkých stretnutí.

Preto mladícka nepohoda kladie starším ďalšiu otázku: „Aký svet zanechávame?“ Svet, žiaľ, pokrivený vojnami a vojnovou rétorikou. Ide o narušenie rozumu, ktoré z geopolitickej roviny preniká do všetkých spoločenských vzťahov. Zjednodušovanie, ktoré vytvára nepriateľov, treba preto korigovať, osobitne na univerzitách, starostlivosťou o komplexnosť a múdrym pestovaním pamäti. Najmä dráma 20. storočia nesmie byť zabudnutá. Výkrik „už nikdy vojnu!“ mojich predchodcov, taký blízky odmietnutiu vojny zakotvenému v Talianskej ústave, nás podnecuje k duchovnému spojenectvu so zmyslom pre spravodlivosť, ktorý prebýva v srdci mladých, s ich povolaním neuzatvárať sa do ideológií a národných hraníc.

Napríklad v poslednom roku enormne vzrástli vojenské výdavky vo svete, osobitne v Európe: nenazývajme „obranou“ zbrojenie, ktoré zvyšuje napätie a neistotu, ochudobňuje investície do vzdelania a zdravotníctva, popiera dôveru v diplomaciu a obohacuje elity, ktorým na spoločnom dobre vôbec nezáleží. Treba tiež dohliadať na rozvoj a používanie umelej inteligencie vo vojenskej i civilnej oblasti, aby nezbavovala človeka zodpovednosti za rozhodnutia a nezhoršovala tragickosť konfliktov. To, čo sa deje na Ukrajine, v Gaze a palestínskych územiach, v Libanone a v Iráne, ukazuje neľudský vývoj vzťahu medzi vojnou a novými technológiami v špirále ničenia. Štúdium, výskum a investície nech smerujú opačným smerom: nech sú radikálnym „áno“ životu! Áno nevinnému životu, áno mladému životu, áno životu národov, ktoré volajú po mieri a spravodlivosti!

Druhou oblasťou spoločného úsilia je ekológia. Ako nám povedal pápež František v encyklike Laudato siʼ, „existuje veľmi silný vedecký konsenzus, ktorý naznačuje, že čelíme znepokojujúcemu otepľovaniu klimatického systému“ (č. 23). Odvtedy uplynulo viac než desať rokov a napriek dobrým úmyslom a niektorým krokom týmto smerom sa nezdá, že by sa situácia zlepšila.

  (@VATICAN MEDIA)

V tomto kontexte povzbudzujem najmä vás, milí mladí, aby ste nepodľahli rezignácii, ale premieňali nepokoj na proroctvo. Najmä veriaci vedia, že dejiny neupadajú beznádejne do rúk smrti, ale sú vždy chránené Bohom, ktorý tvorí život z ničoho, ktorý dáva bez toho, aby bral, ktorý sa delí bez toho, aby spotrebovával. Dnes práve implózia vlastníckeho a konzumného modelu uvoľňuje priestor niečomu novému, čo už klíči: študujte, pestujte a chráňte spravodlivosť! Spolu so mnou a s mnohými bratmi a sestrami buďte tvorcami pravého pokoja: pokoja odzbrojeného a odzbrojujúceho, pokorného a vytrvalého, takto pracujúceho na jednote medzi národmi a na ochrane Zeme.

Potrebná je všetka vaša inteligencia a odvaha. Práve vy totiž môžete pomôcť tým, ktorí vás predchádzali, znovu nastoliť autentický horizont zmyslu, aby sme sa nezastavili pri ďalšej rýchlej fotografii situácie, v ktorej sa nachádzame. Treba prejsť od interpretácie k činu: hoci vám spoločnosť s čoraz menším počtom detí venuje málo pozornosti, svojím životom dosvedčujte, že ľudstvo je schopné budúcnosti, keď ju buduje s múdrosťou.

Vaša univerzita, nesúca božské meno, je miestom štúdia a priestorom experimentovania, ktoré už stáročia formuje ku kritickému mysleniu. Vy, pedagógovia, môžete osobitným spôsobom pestovať plodný kontakt s mysľou a srdcom mladých: je to náročná, ale zároveň fascinujúca zodpovednosť. Je nesmierne dôležité veriť svojim študentom a študentkám. Preto sa často pýtajte sami seba: dôverujem im?

  (@Vatican Media)

Učiť je formou lásky rovnako, ako ňou musí byť pomoc migrantovi na mori, chudobnému na ulici či zúfalej ľudskej duši. Ide o to milovať ľudský život vždy a za každých okolností, vážiť si jeho možnosti a tak hovoriť k srdcu mladých, nielen cieliť na ich vedomosti. Vyučovanie sa tak stáva svedectvom hodnôt vlastným životom: je starostlivosťou o realitu, otvorenosťou voči tomu, čo ešte nechápeme, a odvahou hovoriť pravdu. Aký zmysel by malo vychovať vedca či profesionála, ktorý však nerozvíja svoje svedomie, zmysel pre spravodlivosť a úctu k tomu, čo nemožno ani netreba ovládať? Poznanie totiž neslúži iba na dosiahnutie pracovných cieľov, ale aj na rozlišovanie toho, kým človek je. Prostredníctvom prednášok, stáží, kontaktu s mestom, diplomových a doktorandských prác môže každý študent stále nachádzať nové motivácie a dávať do poriadku vzťah medzi štúdiom a životom, medzi prostriedkami a cieľmi.

Drahí priatelia, keď vás povzbudzujem k tomuto každodennému úsiliu, moja návšteva chce byť znakom novej vzdelávacej aliancie medzi Cirkvou, ktorá je v Ríme, a vašou prestížnou univerzitou, ktorá sa práve v lone Cirkvi zrodila a vyrástla. Všetkých vás uisťujem o svojej modlitbe a zo srdca vyprosujem celej komunite univerzity La Sapienza Pánovo požehnanie. Ďakujem!

Preklad Martin Jarábek