Ignácio hospitalizovaný počas Jubilea mladých prišiel pápežovi oznámiť, že je zdravý

Salvatore Cernuzio – Vatican News

„Povedal som mu, že som sa vyliečil, že vďaka Bohu sa mám dobre a že ho čakám v Madride,“ uviedol Ignácio pre vatikánske médiá. Pápež „bol veľmi rád, objal ma a ja som ho mohol pozdraviť. Bol to krátky, ale krásny moment... Vďaka Bohu a vďaka pápežovi!“

Pätnásťročný Španiel bol minulé leto hospitalizovaný v nemocnici Bambino Gesù, len pár dní po tom, čo pricestoval do Ríma so svojím bratom a sestrou, aby sa zúčastnil na podujatí v rámci Jubilea mládeže. To, čo lekári opísali ako „výbuch“ v hrudi, ho priviedlo na hranicu života: išlo o agresívny lymfóm dýchacích ciest. Pápež, ktorý sa o tomto príbehu dozvedel prostredníctvom spoločných priateľov, požiadal o modlitby za mladíka z pódia v Tor Vergate a večer 4. augusta osobne a nečakane navštívil oddelenie intenzívnej starostlivosti, aby pozdravil aj jeho rodičov a súrodencov. Vďaka pozornosti pápeža Leva XIV. sa tento príbeh – plný utrpenia, ale aj nádeje a pevnej viery – dostal do popredia medzinárodných správ, čo vyvolalo vlnu modlitieb, solidarity a blízkosti voči tejto rodine, ktorá sa z jedného dňa na druhý ocitla katapultovaná zo španielskej Murcie do Talianska.

„Chcel som povedať pápežovi, že som už vyliečený. Včera som dostal tú správu. Lekári mi povedali, že je všetko v poriadku, že som ukončil liečbu a že lymfóm už nie je prítomný. Teraz zvažujeme, kedy sa vrátiť, pravdepodobne 20., ale ešte presne nevieme...“, povedal Ignacio uprostred davu na chodníku pred Villa Barberini po boku svojej mamy.

Rodina sa modlila za uzdravenie Ignácia k rozličným svätým, okrem iného aj k sv. Charbelovi. Ako uviedli, pápež, ktorý koncom roka navštívil Libanon a modlil sa tam pri hrobe sv. Charbela, priniesol do Nemocnice Bambino Gesù jeho relikviu na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Okrem duchovnej pomoci je matka Carmen Gloria svedkom mnohých materiálnych prejavov pomoci: „Bolo to obdobie milosti. Vieme, že to bola milosť, lebo to nebolo možné zvládnuť vlastnými silami – v krajine, ktorú nepoznáme, s jazykom, ktorému nerozumieme, s chorobou, ktorá sa hneď javila ako vážna. Zo dňa na deň sa všetko zmenilo. Veľmi sme trpeli, ale Boh nás aj hlboko utešil konkrétnymi skutkami. Skutočne, to bola prozreteľnosť... Boli tu ľudia, ktorí opustili svoj dom, aby sme v ňom mohli bývať my.“

Preklad a spracovanie: Zuzana Klimanová