Lev XIV.: Ako pri studni so Samaritánkou, aj dnes Ježiš čaká na každého človeka
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.
Svätá omša v rímskej farnosti Santa Maria della Presentazione
8. marca 2026
Drahí bratia a sestry!
Teším sa, že môžem byť dnes medzi vami v túto Tretiu pôstnu nedeľu. Je to dôležitá etapa na našej ceste nasledovania Ježiša až k jeho Pasche – k jeho utrpeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu.
Na tejto ceste sa hlboko prepletá Božia blízkosť s naším životom viery: Pán obnovuje v každom z nás milosť krstu a volá nás k obráteniu práve vtedy, keď očisťuje naše srdce svojou láskou a skutkami dobročinnosti, ku ktorým nás pozýva. V tomto svetle nás veľmi silno zasahuje stretnutie Ježiša so samaritánkou. Dnešné evanjelium totiž nielen hovorí k nám, ale hovorí aj o nás a pomáha nám nanovo preskúmať náš vzťah k Bohu.
Smäd samaritánky po živote a láske je naším smädom. Je smädom Cirkvi i celého ľudstva, zraneného hriechom, no ešte hlbšie preniknutého túžbou po Bohu. Hľadáme ho ako vodu, aj keď si to nie vždy uvedomujeme: zakaždým, keď sa pýtame na zmysel udalostí, zakaždým, keď cítime, ako nám chýba dobro, ktoré chceme pre seba i pre tých, ktorí sú nám blízki.
V tomto hľadaní stretávame Ježiša. On je už tam, pri studni, kde ho samaritánka nachádza samotného pod poludňajším slnkom, unaveného z cesty. Žena prichádza k studni v nezvyčajnú hodinu, možno preto, aby sa vyhla pohľadom plným predsudkov zo strany ostatných žien. Ježiš číta v jej srdci dôvod tohto vylúčenia: jej nevydarené manželstvá a súčasné spolužitie ju robia nehodnou kráčať spolu s dcérami, manželkami a matkami z dediny. A predsa Ježiš sedí pri studni, akoby ju čakal.
Toto prekvapujúce stretnutie je jedným zo spôsobov, akými – ako rád opakoval pápež František – Kristus zjavuje Boha prekvapení: tých najkrajších prekvapení, ktoré menia život, nech sa objavia kdekoľvek a nech človek príde pred Pána v akejkoľvek situácii.
Tento muž má rád samaritánku tak, ako nikto predtým. Kým ona hľadala vodu na každý deň, on jej chce darovať novú, živú vodu, schopnú uhasiť každý smäd a upokojiť každú nepokojnosť, pretože táto voda vyviera zo srdca Boha – z nevyčerpateľnej plnosti každého očakávania.
Ježišova iniciatíva tak otvára hľadanie väčšieho dobra než je samotná voda: „Keby si poznala Boží dar,“ hovorí Pán žene. Nie je to výčitka, ale prísľub: „Som tu, aby som ti ukázal Boha, ktorý sa dáva ako dar pre teba.“ Áno, práve pre teba – ktorá si ho nepoznala, ktorá si sa považovala za vzdialenú a odsúdenú.
Tento dar ťa premení: sama sa staneš prameňom vody, ktorá prúdi do večného života. Namiesto smädu naplneného horkosťou a duchovnou vyprahnutosťou ponúka Boží Syn život obnovený vodou, ktorá vyviera z milosrdenstva Otca. V stretnutí s Pánom sa všetko mení: smädná žena sa stáva prameňom, vylúčená sa stáva dôverníčkou. Žena plná hanby je teraz naplnená radosťou; tá, ktorá bola v dedine tichá, sa stáva misionárkou pre všetkých jej obyvateľov.
Nikdy by si nebola pomyslela, že práve ona, taká zmätená a životom porazená, bude môcť raz okúsiť sviežu vodu – čistý Boží dar – a sama sa stať darom pre druhých. Ako sa to stane? Stretnutím s Ježišom, rozhovorom s ním, so živým Slovom Boha, ktoré sa stalo človekom pre našu spásu.
Evanjeliové rozprávanie starostlivo ukazuje cestu rastu tejto ženy, ktorá postupne rozpoznáva základné črty Ježišovej identity: človek, prorok, Mesiáš a Spasiteľ. Keď stojí pri ňom a zakúša jeho blízkosť, samaritánka sa sama stáva prameňom pravdy. Nová voda Božieho daru už začala prúdiť v jej srdci a ona cíti nutkanie okamžite sa vrátiť do svojej dediny – konečne oslobodená od hanby a túžiaca oznámiť všetkým svojho Osloboditeľa, Ježiša, toho, ktorý spôsobil tento zázrak.
Beží práve k tým, ktorí ju predtým odsudzovali, zatiaľ čo Boh jej odpustil. Rozpráva, ohlasuje, svedčí. Potreba vody, ktorá ju priviedla k studni, teraz ustupuje túžbe podeliť sa o prevratnú novotu, ktorá ju premenila.
Drahí, krstom sme všetci prijali milosť novej vody, ktorá zmýva každú vinu a uhasí každý smäd. Tak ako samaritánke, aj nám je v tomto pôstnom období daný čas znovu objaviť dar tejto sviatosti, ktorá nás – ako brána – uviedla do viery a kresťanského života. Ako dobrý a starostlivý Pastier nás Pán vždy čaká a sprevádza tam, kde žijeme, takých, akí sme. S milosrdenstvom uzdravuje naše rany a daruje sa nám, aby sme sa aj my mohli stať darom pre bratov a sestry.
Dobre viem, že vaša farská komunita žije na území s rôznymi výzvami. Nechýbajú situácie sociálneho vylúčenia, ktoré znepokojujú, ani materiálna a morálna chudoba. Aj dospievajúci a mladí riskujú, že vyrastú oklamaní predajcami smrti alebo sklamaní z budúcnosti. Mnohí čakajú na bývanie, na prácu, ktorá by zabezpečila dôstojný život, na bezpečné prostredie, kde by sa mohli stretávať, hrať sa a spoločne plánovať niečo krásne.
Tak ako pri studni v evanjeliu, aj do tejto farnosti prichádzajú muži a ženy zranení na duši, dotknutí na dôstojnosti a smädní po nádeji. Vašou naliehavou a oslobodzujúcou úlohou je ukazovať Ježišovu blízkosť a jeho túžbu vykúpiť náš život z toho zla, ktoré ho ohrozuje, ponukou života spravodlivého, pravdivého a plného.
Vychádzajúc z Eucharistie, ktorá je pulzujúcim srdcom každej kresťanskej komunity, vás povzbudzujem, aby farské aktivity boli znakom Cirkvi, ktorá sa – ako matka – stará o svoje deti: neodsudzuje ich, ale prijíma, počúva a podporuje ich v nebezpečenstve. Slovo evanjelia, ktoré v nás vyviera ako prameň pravdy, nech každému pomáha otvárať oči, aby dokázal múdro rozlišovať medzi dobrom a zlom a tak formovať slobodné a zrelé svedomie.
Drahí bratia a sestry, pokračujte s dôverou! V každej situácii Pán kráča s nami a posilňuje nás na ceste. Nech Najsvätejšia Panna sprevádza vaše kroky vo viere a daruje vám radosť byť pokornými a odvážnymi ohlasovateľmi jej Syna a jeho evanjelia.
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
