Homilia Leva XIV. v Ostii: Pokoj je na dosah ruky

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Drahí bratia a sestry,

veľmi sa teším, že som tu a spolu s vaším spoločenstvom prežívam to, z čoho pochádza pomenovanie „nedeľa“. Je to „deň Pána“, pretože zmŕtvychvstalý Ježiš prichádza medzi nás, počúva nás a hovorí k nám, sýti nás a posiela. Tak nám Ježiš v evanjeliu, ktoré sme dnes počuli, ohlasuje svoj „nový zákon“: nielen ako učenie, ale ako silu, ktorá umožňuje ho uskutočniť. Je to milosť Ducha Svätého, ktorá sa nezmazateľne zapisuje do nášho srdca a privádza k naplneniu prikázania starej zmluvy (porov. Mt 5, 17 – 37).

Prostredníctvom Desatora Boh po vyjdení z Egypta spečatil zmluvu so svojím ľudom a ponúkol mu životný plán a cestu spásy. „Desať slov“ sa teda nachádza a chápe v rámci cesty oslobodenia, vďaka ktorej sa súbor rozdelených a utláčaných kmeňov premieňa na jednotný a slobodný národ. Tieto prikázania sa tak na dlhej ceste púšťou javia ako svetlo, ktoré ukazuje smer; a ich zachovávanie sa nechápe a neuskutočňuje ani tak ako formálne plnenie predpisov, ale ako skutok lásky, vďačnej a dôverujúcej odpovede Pánovi zmluvy. Zákon, ktorý Boh daroval svojmu ľudu, teda nie je v rozpore s jeho slobodou, ale naopak je podmienkou, aby mohla rozkvitnúť.

Tak nás prvé čítanie z knihy Sirachovca (porov. 15, 16 – 21) i Žalm 119, ktorým sme odpovedali spevom, pozývajú vidieť v Pánových prikázaniach nie utláčajúci zákon, ale jeho pedagogiku pre ľudstvo, ktoré hľadá plnosť života a slobody.

  (@Vatican Media)

V tejto súvislosti nachádzame hneď na začiatku pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes jeden z najkrajších výrokov Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorom akoby bilo srdce Boha skrze srdce Cirkvi. Koncil hovorí: „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach“ (II. vatikánsky ekumenický koncil, past. konšt. Gaudium et spes, 1).

Toto proroctvo spásy sa hojne rozlieva v Ježišovom kázaní, ktoré sa začína na brehoch Galilejského jazera ohlásením blahoslavenstiev (porov. Mt 5, 1 – 12) a pokračuje ukazovaním pravého a plného zmyslu Božieho zákona. Pán hovorí: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by zabil, bude vydaný súdu. Ja však hovorím vám: každý, kto sa hnevá na svojho brata, bude vydaný súdu. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák‘, bude vydaný veľrade; a kto povie: ‚Blázon‘, pôjde do ohnivého pekla“ (Mt 5, 21 – 22). Tým ukazuje, že cestou k plnosti človeka je vernosť Bohu založená na úcte a starostlivosti o druhého v jeho nedotknuteľnej posvätnosti, ktorú treba pestovať ešte skôr v srdci než v skutkoch a slovách. Práve tam totiž vznikajú najvznešenejšie pohnútky, ale aj tie najbolestnejšie znesvätenia: uzavretosť, závisť, žiarlivosť. Ten, kto zmýšľa zle o svojom bratovi a živí voči nemu zlé city, akoby ho už vo svojom vnútri zabíjal. Nie náhodou svätý Ján tvrdí: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah“ (1 Jn 3, 15).

  (@VATICAN MEDIA)

Aké pravdivé sú tieto slová. A keď sa aj nám stane, že budeme druhých posudzovať a pohŕdať nimi, pamätajme, že zlo, ktoré vidíme vo svete, má svoje korene práve tam, kde sa srdce stáva chladným, tvrdým a chudobným na milosrdenstvo.

Zakúša sa to aj tu, v Ostii, kde, žiaľ, násilie existuje a zraňuje, niekedy sa šíri medzi mladými a dospievajúcimi, neraz živené užívaním návykových látok; alebo pôsobením zločineckých organizácií, ktoré ľudí zneužívajú zapájaním do svojich zločinov a sledujú nespravodlivé záujmy nezákonnými a nemorálnymi prostriedkami.

Tvárou v tvár týmto javom vás všetkých ako farské spoločenstvo, v spojení s ďalšími dobrými iniciatívami, ktoré v týchto štvrtiach pôsobia, pozývam, aby ste s veľkodušnosťou a odvahou naďalej rozsieva­li v uliciach a domoch dobré zrnko evanjelia. Nezmierujte sa s kultúrou útlaku a nespravodlivosti. Naopak, šírte úctu a harmóniu, začnite odzbrojením jazyka a potom investujte energiu a prostriedky do výchovy, najmä detí a mládeže. Nech sa vo farnosti učia poctivosti, prijatiu, láske, ktorá prekračuje hranice; nech sa učia pomáhať nielen tým, ktorí im pomoc oplatia, a zdraviť nielen tých, ktorí ich zdravia, ale ísť v slobode a nezištne ku všetkým; nech sa učia súladu medzi vierou a životom, ako nás to učí Ježiš, keď hovorí: „Ak teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom, choď sa najprv zmieriť so svojím bratom, až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23 – 24).

Nech je to, drahí, cieľom vášho úsilia a vašich aktivít, pre dobro blízkych i vzdialených, aby aj ten, kto je otrokom zla, mohol prostredníctvom vás stretnúť Boha lásky, jediného, ktorý oslobodzuje srdce a robí človeka skutočne šťastným.

  (@VATICAN MEDIA)

Pápež Benedikt XV. pred sto desiatimi rokmi chcel, aby táto farnosť bola zasvätená Panne Márii, Kráľovnej pokoja. Urobil tak uprostred prvej svetovej vojny a myslel pritom aj na vaše spoločenstvo ako na lúč svetla v olovenom nebi vojny. Aj dnes, žiaľ, mnohé mračná ešte stále zahaľujú svet, keď sa šíri logika odporujúca evanjeliu, ktorá vyzdvihuje nadvládu silnejšieho, povzbudzuje svojvôľu a živí zvod víťazstva za každú cenu, ktoré je hluché voči volaniu trpiacich a bezbranných.

Postavme proti tomuto úpadku odzbrojujúcu silu miernosti, neprestávajme prosiť o pokoj a prijímať ho i pestovať s vytrvalosťou a pokorou. Svätý Augustín učil, že „nie je ťažké vlastniť pokoj […]. Ak […] ho chceme mať, je tu, na dosah ruky, a môžeme ho mať bez akejkoľvek námahy“ (Sermo 357, 1). Je to preto, že naším pokojom je Kristus, ktorého získavame tým, že sa ním necháme získať a pretvoriť, tým, že mu otvárame srdce a s jeho milosťou ho otvárame aj tým, ktorých on sám kladie na našu cestu.

Robte to aj vy, drahé sestry a bratia, deň čo deň. Robte to spolu, ako spoločenstvo, s pomocou Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Nech nás ona, Božia Matka a naša Matka, vždy ochraňuje a chráni. Amen.

Preklad Martin Jarábek