Pápež: Nové konzistórium bude v júni, bude sa konať každý rok

Salvatore Cernuzio – Vatikán

Prvé mimoriadne konzistórium sa skončilo vo štvrtok večer, no ďalšie je už pripravené na jún – bude trvať dva dni a uskutoční sa tesne pred sviatkom svätých Petra a Pavla. Oznámil to pápež vo svojom záverečnom prejave na tretej a poslednej štvrtkovej popoludňajšej schôdzi, na ktorej sa zišlo 170 kardinálov. Lev XIV. tiež vyjadril želanie pokračovať v konzistóriách každý rok v trvaní 3-4 dní. Zároveň potvrdil cirkevné zhromaždenie v októbri 2028, ktoré bolo oznámené v marci minulého roku.

Poďakovanie prítomným a blízkosť neprítomným

Okrem oznámení chcel Lev XIV. poďakovať prítomným za účasť a podporu. Osobitné poďakovanie adresoval starším kardinálom za ich úsilie prísť: „Vaše svedectvo je cenné“ a prejavil blízkosť kardinálom vo svete, ktorí sa v týchto dňoch nemohli zúčastniť v Ríme: „Sme s vami a sme vám nablízku“.

Svätý Otec povedal, že počas uplynulých dvoch dní zažil „netechnickú synodalitu“, „hlboký súlad a spoločenstvo“, s metodikou zvolenou tak, aby podporovala lepšie vzájomné poznanie, vzhľadom na rozmanitosť pozadia a skúseností každého z nich. Pápež tiež pripomenul Druhý vatikánsky koncil, ako základ cesty a obnovy Cirkvi, a objasnil, že zostávajúce dve témy, ktoré boli navrhnuté – liturgia a Praedicate evangelium – sú úzko spojené s koncilom a nebudú zabudnuté.

Nakoniec, Lev XIV., ale aj všetci členovia kardinálskeho kolégia, venovali pozornosť celkovej situácii vo svete, ktorá robí odpoveď Cirkvi „o to naliehavejšou“. Cirkvi, ktorá je nablízku miestnym cirkvám trpiacim vojnami a násilím.

Myšlienky na Venezuelu

V tomto duchu, napriek tomu, že témy konzistória boli úplne iné – synodalita a misia vo svetle Evangelii gaudium, o ktorých v stredu hlasovali kardináli „jasnou väčšinou“ –, sa najmä latinskoamerickí kardináli zamerali na situáciu vo Venezuele. Jej hovorcom bol kardinál Luis Jose Rueda Aparicio, arcibiskup Bogoty v Kolumbii, počas večerného brífingu v Tlačovom stredisku Svätej stolice.

Kolumbijský arcibiskup pripomenul slová pápeža vyslovené pri modlitbe Anjel Pána 4. januára, deň po útoku Spojených štátov, keď Lev XIV. „vyjadril hlboké znepokojenie nad situáciou vo Venezuele a zaviazal sa podporovať dialóg a hľadanie konsenzu, vyzývajúc k mieru, aby sa vybudoval mier, ktorý bude zároveň odzbrojený a odzbrojujúci, ktorý sa bude snažiť zjednotiť národy v rešpektovaní ľudských práv a suverenity“. „To nedeľné posolstvo ovplyvnilo moje úvahy v týchto dňoch,“ povedal kard. Rueda. Nebola to oficiálna téma konzistória, no bolo „nevyhnutné“, aby členovia kardinálskeho kolégia „boli znepokojení tým, čo sa deje“, aby si „kládli otázky“ o smerovaní, o tom, ako sa mení geopolitika Latinskej Ameriky a ako môže Cirkev sprevádzať obyvateľstvo. Venezuela je téma, ktorú „nesieme v srdci, ktorá nás všetkých bolí a prajeme si čo najlepší vývoj v blízkej budúcnosti“, ubezpečil kard. Rueda.

Synodalita ako „spoločníci na ceste“

Traja spomínaní kardináli prítomní na brífingu potom informovali o témach a celkovej atmosfére prác konzistória, ktoré boli prerušované modlitbami a spevom, s prestávkou na obed v predsieni Auly Pavla VI. (prítomný bol aj pápež, ktorý každému daroval medailu pontifikátu). Predmetom úvah jazykových skupín boli: synodalita, ktorá má byť prežívaná ako „spoločníci na ceste“, i potreba, aby sa odzrkadľovala vo výkone autority, vo formácii a v práci nunciov, aby sa v Kúrii prežívala s „väčšou internacionalizáciou“ a potom exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, textu, ktorý „nevypršal“ s predchádzajúcim pontifikátom, ale ktorý stále oslovuje diecézy, rímsku Kúriu a samotného pápeža. Ako vysvetlil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni, na konzistóriu sa pracovalo v 20 jazykových skupinách: jedenásť zahŕňalo kardinálov bez volebného práva, 9 kardinálov s volebným právom, ordinárov diecéz a nunciov aktívnych v službe.

„Pápež si robil poznámky, bol veľmi pozorný“

Kard. Brislin označil túto skúsenosť za „veľmi obohacujúcu“ vďaka rôznym perspektívam, ktoré umožnili hlbšie pochopiť potreby sveta. Bola to teda príležitosť poznávať a spoznať sa. „Skutočnosť, že v júni je naplánované nové stretnutie, je znakom toho, že Svätý Otec berie veľmi vážne fakt, že mu môžeme pomáhať v jeho úlohe nástupcu svätého Petra,“ povedal. „Osem mesiacov po konkláve nás pápež chcel zvolať, aby nás vypočul,“ zopakoval kard. Rueda, „to nás posilňuje v misii Cirkvi.“ Kardinál David najprv pochválil formát, ktorý sa použil pri práci konzistória, ako aj rozhovor v Duchu, vďaka ktorému „všetci mohli hovoriť“, a ocenil skutočnosť, že pápež „viac počúval ako hovoril“: „Robil si poznámky, bol veľmi pozorný, jeho príspevky boli pre nás všetkých veľmi obohacujúce.“

Dôležitosť spoznať sa

Zo strany novinárov zaznela otázka, aké novinky sa objavili na tomto konzistóriu, keďže mnohé z uvedených tém boli už podrobne prerokované počas zasadaní Synody o synodalite. Kard. Brislin odpovedal, že novinky netreba hľadať „len v diskusiách“, ale v samotnej „príležitosti spoznať sa a vypočuť si jeden druhého“. „Je to dôležité, pretože pochádzame z rôznych častí sveta, niektorí sú novými kardinálmi, iní sú nimi už dlho.“ Pápež, dodal arcibiskup Johannesburgu, „chce byť kolegiálny, chce počúvať, chce čerpať zo skúseností a vedomostí kardinálov, ktorí pochádzajú z rôznych častí sveta, pretože mu to môže pomôcť viesť Cirkev“. Profily sú „rôzne“, ale pracovalo sa „v harmónii, ktorá nie je uniformitou“, uzavrel kardinál Rueda.

Laici a ženy

Novinári sa opäť pýtali, či sa v diskusiách nejakým spôsobom riešila otázka účasti laikov a úlohy žien v Cirkvi. „Ako by sme nemohli uznať úlohu žien a ich ministérií v Cirkvi,“ konštatoval v tejto súvislosti kardinál David. „Samozrejme“, téma žien je „neustálym záujmom“, povedal filipínsky kardinál a pripomenul nedávno zverejnené výsledky Komisie pre štúdium ženského diakonátu. Kard. David tiež spomenul „klerikalizmus“ a opäť nadniesol myšlienku „kňazstva“ ľudu, ktorá vychádza z Druhého vatikánskeho koncilu. „Hovoríme o tele Cirkvi, máme hlavu Cirkvi, ale nielen hlavu, máme aj telo. Ľudia majú moc podieľať sa na živote a poslaní Cirkvi.“

Preklad: Zuzana Klimanová