Katechéza Leva XIV.: Druhý vatikánsky koncil ako kompas Cirkvi

GENERÁLNA AUDIENCIA

(streda 7. januára 2026)

Ani na dnešnej generálnej audiencii nechýbali pútnici zo Slovenska: tentoraz ich bolo vyše 320. Skupinu tvorili pútnici z Košickej arcidiecézy, Priatelia katolíckej Televízie LUX, ako aj farnosť Rabča a Detský spevácky zbor Čučoriedky.

KATECHÉZA

DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL VO SVETLE SVOJICH DOKUMENTOV

Úvodná katechéza

Čítanie: Hebr 13, 7 – 9

Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru.
Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!
Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili.

Bratia a sestry, požehnaný deň a vitajte!

Po Jubilejnom roku, počas ktorého sme sa zastavovali pri tajomstvách Ježišovho života, začíname nový cyklus katechéz venovaný Druhému vatikánskemu koncilu a opätovnému čítaniu jeho dokumentov. Je to vzácna príležitosť znovuobjaviť krásu a význam tejto cirkevnej udalosti. Svätý Ján Pavol II. na záver Jubilea roku 2000 povedal tieto slová: „Cítim dnes viac než kedykoľvek predtým povinnosť poukázať na Koncil ako na veľkú milosť, z ktorej Cirkev mala úžitok v 20. storočí“ (apoštolský list Novo millennio ineunte, 57).

Spolu s výročím Nicejského koncilu sme si v roku 2025 pripomenuli aj šesťdesiat rokov od Druhého vatikánskeho koncilu. Hoci časový odstup od tejto udalosti nie je príliš veľký, je pravdou, že generácia biskupov, teológov a veriacich Druhého vatikánskeho koncilu tu už dnes nie je. Preto, kým vnímame povolanie neuhasiť jeho prorockého ducha a hľadať nové cesty a spôsoby, ako uskutočňovať jeho intuície, je dôležité znovu ho spoznať zblízka. Nie prostredníctvom „počutia z druhej ruky“ alebo výkladov, ktoré sa o ňom podávali, ale opätovným čítaním jeho dokumentov a uvažovaním nad ich obsahom. Ide totiž o magistérium, ktoré je dodnes polárnou hviezdou cesty Cirkvi. Ako učil Benedikt XVI., „s plynutím rokov dokumenty nestratili na aktuálnosti, ich učenie sa ukazuje ako mimoriadne podnetné vo vzťahu k novým potrebám Cirkvi a súčasnej globalizovanej spoločnosti“ (Prvé posolstvo po svätej omši s kardinálmi voličmi, 20. apríla 2005).

  (@Vatican Media)

Keď svätý pápež Ján XXIII. 11. októbra 1962 otvoril koncilové zhromaždenie, hovoril o ňom ako o úsvite dňa plného svetla pre celú Cirkev. Práca početných koncilových otcov, povolaných z cirkví všetkých kontinentov, skutočne pripravila cestu pre nové obdobie v živote Cirkvi. Po bohatej biblickej, teologickej a liturgickej reflexii, ktorá prechádzala celým 20. storočím, Druhý vatikánsky koncil znovuobjavil Božiu tvár ako Otca, ktorý nás v Kristovi povoláva, aby sme boli jeho deťmi, pozeral na Cirkev vo svetle Krista, svetla národov, ako na tajomstvo spoločenstva a sviatosť jednoty medzi Bohom a jeho ľudom; odštartoval významnú liturgickú reformu, keď do centra postavil tajomstvo spásy a aktívnu, vedomú účasť celého Božieho ľudu. Zároveň nám pomohol otvoriť sa svetu, pochopiť zmeny a výzvy modernej doby v dialógu a spoluzodpovednosti ako Cirkev, ktorá chce roztvoriť náruč ľudstvu, stať sa ozvenou nádejí i úzkostí národov a spolupracovať na budovaní spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti.

Vďaka Druhému vatikánskemu koncilu „ sa Cirkev stáva slovom, Cirkev sa stáva posolstvom, Cirkev sa stáva dialógom“ (sv. Pavol VI., encyklika Ecclesiam suam, 67), pričom sa usiluje hľadať pravdu cestou ekumenizmu, medzináboženského dialógu a dialógu s ľuďmi dobrej vôle.

Tento duch, tento vnútorný postoj musí charakterizovať náš duchovný život aj pastoračné pôsobenie Cirkvi. Stále totiž musíme plnšie uskutočňovať cirkevnú reformu v ministeriálnom kľúči a pred dnešnými výzvami sme povolaní zostať pozornými vykladačmi znamení čias, radostnými hlásateľmi evanjelia a odvážnymi svedkami spravodlivosti a pokoja. Mons. Albino Luciani, budúci pápež Ján Pavol I., vtedy biskup Vittorio Veneto, na začiatku koncilu prorocky napísal: „Ako vždy aj dnes je potrebné uskutočniť nie ani tak organizmy, metódy či štruktúry, ale hlbšiu a rozšírenejšiu svätosť. [...] Je možné, že najlepšie a najbohatšie plody koncilu uvidíme až po stáročiach a dozrejú namáhavo, prekonávajúc rozpory a nepriaznivé okolnosti.“

  (@Vatican Media)

Ako povedal pápež František, znovu objaviť Koncil nám pomáha „vrátiť prvenstvo Bohu a Cirkvi, ktorá je bláznivo zamilovaná do svojho Pána a do všetkých ľudí, ktorých on miluje“ (Homília pri 60. výročí začiatku Druhého vatikánskeho koncilu, 11. októbra 2022).

Bratia a sestry, to, čo povedal svätý Pavol VI. koncilovým otcom na záver ich prác, zostáva aj pre nás dnes orientačným kritériom. Hovoril, že nastala hodina odchodu: opustiť koncilové zhromaždenie, vyjsť v ústrety ľudstvu a priniesť mu radostnú zvesť evanjelia, s vedomím, že sme prežili čas milosti, v ktorom sa zhustili minulosť, prítomnosť i budúcnosť: „Minulosť: pretože je tu zhromaždená Kristova Cirkev so svojou tradíciou, dejinami, koncilmi, učiteľmi a svätými. [...] Prítomnosť: pretože sa rozchádzame, aby sme vyšli v ústrety dnešnému svetu s jeho biedami, bolesťami a hriechmi, ale aj s jeho úžasnými úspechmi, hodnotami a cnosťami. [...] A napokon budúcnosť je tam, v naliehavom volaní národov po väčšej spravodlivosti, v ich túžbe po pokoji, v ich vedomej či nevedomej túžbe po vyššom živote, ktorý im práve Kristova Cirkev môže a chce darovať“ (sv. Pavol VI., Posolstvo koncilovým otcom, 8. decembra 1965).

Platí to aj pre nás. Keď sa približujeme k dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu a znovuobjavujeme ich prorocký rozmer i aktuálnosť, prijímame bohatú tradíciu života Cirkvi a zároveň sa pýtame na prítomnosť, obnovujúc radosť vychádzať v ústrety svetu, aby sme mu priniesli evanjelium Božieho kráľovstva, kráľovstva lásky, spravodlivosti a pokoja.

Preklad Martin Jarábek