Homília Leva XIV.: Modlime sa za plody jednoty, spravodlivosti a svätosti
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.
pri druhých vešperách sviatku Obrátenia svätého Pavla
Bazilika svätého Pavla za hradbami, 25. januára 2026
Drahí bratia a sestry, v jednom z biblických úryvkov, ktoré sme si práve vypočuli, sa apoštol Pavol označuje za „najmenšieho z apoštolov“ (1 Kor 15, 9). Považuje sa za nehodného tohto titulu, pretože v minulosti prenasledoval Božiu Cirkev. Nie je však väzňom svojej minulosti, ale skôr „väzňom pre Pána“ (Ef 4, 1). Božou milosťou totiž spoznal Pána Ježiša Krista, Zmŕtvychvstalého, ktorý sa zjavil Petrovi, potom apoštolom a stovkám ďalších nasledovníkov Cesty a napokon aj jemu, prenasledovateľovi (porov. 1 Kor 15, 3 – 8). Práve toto stretnutie so Zmŕtvychvstalým určilo obrátenie, ktoré si dnes pripomíname.
Rozsah tohto obrátenia sa odráža aj v zmene jeho mena zo Saula na Pavla.Ten, ktorý kedysi prenasledoval Ježiša, bol Božou milosťou úplne premenený a stal sa jeho svedkom. Ten, ktorý s krutosťou bojoval proti Kristovmu menu, teraz s horlivým zápalom ohlasuje jeho lásku, ako to živým spôsobom vyjadruje hymnus, ktorý sme spievali na začiatku tejto slávnosti (porov. Excelsam Pauli gloriam, v. 2). Keď sa zhromažďujeme pri telesných pozostatkoch Apoštola národov, pripomína sa nám, že jeho poslanie je aj poslaním všetkých dnešných kresťanov: ohlasovať Krista a pozývať všetkých, aby mu dôverovali. Každé skutočné stretnutie s Pánom je totiž premieňajúcim okamihom, ktorý daruje nový pohľad a nový smer pri plnení úlohy budovať Kristovo telo (porov. Ef 4, 12).
Druhý vatikánsky koncil hneď na začiatku Konštitúcie o Cirkvi vyjadril vrúcnu túžbu ohlasovať evanjelium každému stvoreniu (porov. Mk 16, 15) a tak „osvietiť všetkých ľudí svetlom Krista, ktoré žiari na tvári Cirkvi“ (dogm. konšt. Lumen gentium, 1). Je spoločnou úlohou všetkých kresťanov hovoriť svetu s pokorou a radosťou: „Hľaďte na Krista! Priblížte sa k nemu! Prijmite jeho slovo, ktoré osvecuje a potešuje!“ (Homília pri svätej omši na začiatku pontifikátu, 18. mája 2025). Drahí, Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov nás každý rok vyzýva obnoviť naše spoločné úsilie v tomto veľkom poslaní s vedomím, že rozdelenia medzi nami síce nebránia tomu, aby Kristovo svetlo žiarilo, no predsa robia menej jasnou jeho tvár, ktorá ho má svetu odrážať.
Minulý rok sme slávili 1700. výročie Nicejského koncilu. Jeho Svätosť Bartolomej, ekumenický patriarcha, pozval sláviť toto výročie do İzniku a ďakujem Bohu za to, že na tejto spomienke, pred dvoma mesiacmi, boli zastúpené mnohé kresťanské tradície. Spoločné recitovanie Nicejského vyznania viery na mieste jeho vzniku bolo vzácnym a nezabudnuteľným svedectvom našej jednoty v Kristovi. Tento bratský okamih nám zároveň umožnil chváliť Pána za to, čo vykonal prostredníctvom nicejských otcov, keď im pomohol jasne vyjadriť pravdu o Bohu, ktorý sa nám priblížil tým, že sa s nami stretol v Ježišovi Kristovi. Nech aj dnes Duch Svätý v nás nájde ochotnú myseľ, aby sme jedným hlasom sprostredkovali vieru mužom a ženám našej doby.
V úryvku z Listu Efezanom, zvolenom za tému tohtoročného Týždňa modlitieb, neustále zaznieva označenie „jeden“: jedno telo, jeden Duch, jedna nádej, jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh (porov. Ef 4, 4 – 6). Drahí bratia a sestry, ako by sa nás tieto inšpirované slová nemohli hlboko dotknúť? Ako by naše srdce nemohlo horieť ich silou? Áno, my „zdieľame tú istú vieru v jediného Boha, Otca všetkých ľudí; spoločne vyznávame jediného Pána a pravého Božieho Syna, Ježiša Krista, a jediného Ducha Svätého, ktorý nás inšpiruje a vedie k plnej jednote a spoločnému svedectvu evanjelia“ (Apošt. list In unitate fidei, 12). My sme jedno! Už ním sme! Uznajme to, zakúsme to, ukážme to!
Môj milovaný predchodca, pápež František, poznamenal, že synodálna cesta Katolíckej cirkvi „je a musí byť ekumenická, tak ako ekumenická cesta je synodálna“ (Príhovor k Jeho Svätosti Mar Awa III., 19. novembra 2022). Toto sa odrazilo aj na dvoch zhromaždeniach Synody biskupov v rokoch 2023 a 2024, ktoré sa vyznačovali hlbokým ekumenickým zápalom a boli obohatené účasťou mnohých bratských delegátov. Verím, že ide o cestu, na ktorej môžeme spolu rásť v vzájomnom poznávaní synodálnych štruktúr a tradícií. Keď hľadíme k roku 2033, 2000. výročiu utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša, zaviažme sa ďalej rozvíjať ekumenickú synodálnu prax a navzájom si odovzdávať to, kým sme, čo robíme a čo učíme (porov. Pre synodálnu Cirkev, 137 – 138).
Drahí, keď sa Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov chýli ku koncu, srdečne pozdravujem kardinála Kurta Kocha, členov, konzultorov a zamestnancov Dikastéria pre podporu jednoty kresťanov spolu s členmi teologických dialógov a ďalších iniciatív, ktoré Dikastérium podporuje. Som vďačný za prítomnosť mnohých predstaviteľov a zástupcov rôznych Cirkví a kresťanských spoločenstiev sveta, osobitne metropolitu Polykarposa za Ekumenický patriarchát, arcibiskupa Khajaga Barsamiana za Arménsku apoštolskú cirkev a biskupa Anthonyho Balla za Anglikánske spoločenstvo. Pozdravujem aj štipendistov Výboru pre kultúrnu spoluprácu s pravoslávnymi a starobylými východnými pravoslávnymi cirkvami Dikastéria pre podporu jednoty kresťanov, študentov Ekumenického inštitútu v Bossey Svetovej rady cirkví, ekumenické skupiny a pútnikov, ktorí sa zúčastňujú tejto slávnosti.
Materiály pre tohtoročný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov pripravili cirkvi v Arménsku. S hlbokou vďačnosťou myslíme na odvážne kresťanské svedectvo arménskeho národa v priebehu dejín, v ktorých bol mučenícky rozmer trvalou črtou. Na záver tohto Týždňa si pripomíname svätého katolikosa Nersesa Šnorhaliho „Milostivého“, ktorý v 12. storočí pracoval pre jednotu Cirkvi. Predbehol svoju dobu tým, že pochopil, že hľadanie jednoty je úlohou všetkých veriacich a vyžaduje uzdravenie pamäti. Svätý Nerses nás môže učiť aj postoju, ktorý máme zaujať na našej ekumenickej ceste, ako to pripomenul môj ctihodný predchodca svätý Ján Pavol II.: „Kresťania musia mať hlboké vnútorné presvedčenie, že jednota je nevyhnutná nie pre strategickú výhodu alebo politický zisk, ale v záujme ohlasovania evanjelia“ (Homília pri ekumenickej slávnosti, Jerevan, 26. septembra 2001).
Tradícia nám zanechala svedectvo o Arménsku ako o prvom kresťanskom národe, keď bol kráľ Tiridates roku 301 pokrstený svätým Gregorom Osvietiteľom. Vzdávajme vďaky za to, ako prostredníctvom neohrozených hlásateľov slova spásy prijali národy východnej i západnej Európy vieru v Ježiša Krista; a modlime sa, aby semená evanjelia aj naďalej prinášali na tomto kontinente plody jednoty, spravodlivosti a svätosti, na úžitok pokoja medzi národmi a štátmi celého sveta.
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
