Anjel Pána: Každý čas a každé miesto sú vhodné na ohlasovanie evanjelia

Na námestí pred Bazilikou Svätého Petra sa dnes napoludnie zišlo približne 20 tisíc veriacich a pútnikov z rôznych krajín sveta. V dnešnú nedeľu sa pápež Lev XIV. z okna apoštolského paláca prihovoril týmito slovami:

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Po tom, ako Pán Ježiš prijal krst, začína svoje verejné účinkovanie a povoláva prvých učeníkov: Šimona – ktorý sa volá Peter –, Ondreja, Jakuba a Jána (porov. Mt 4,12–22). Keď sa bližšie zahľadíme na túto scénu z dnešného evanjelia, môžeme si položiť dve otázky: jednu o čase, kedy Ježiš začína svoje poslanie a druhú otázku o mieste, ktoré si vyberá na ohlasovanie a povolávanie apoštolov. Pýtajme sa teda: kedy začína? Kde začína?

Evanjelista nám najprv hovorí, že Ježiš začal hlásať „keď sa dopočul, že Jána uväznili“ (v. 12). Deje sa to teda v čase, ktorý sa nezdá byť najvhodnejší: Ján Krstiteľ bol práve uväznený, a preto predstavitelia ľudu neboli veľmi naklonení prijať novinu o Mesiášovi. Je to čas, ktorý by skôr nabádal k opatrnosti a predsa práve v tejto temnej situácii Ježiš začína prinášať svetlo radostnej zvesti: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo“ (v. 17).

Aj v našom osobnom i cirkevnom živote si niekedy – pre vnútorné obavy alebo okolnosti, ktoré sa nám nezdajú priaznivé – myslíme, že ešte nie je ten správny čas ohlasovať evanjelium, urobiť rozhodnutie, zvoliť si cestu či zmeniť danú situáciu. Rizikom však je, že uviazneme v nerozhodnosti alebo sa staneme väzňami prehnanej opatrnosti. Evanjelium nás však pozýva k odvahe dôvery: Boh koná v každom čase a každý okamih je pre Pána vhodný, aj keď sa necítime pripravení alebo sa situácia nezdá ideálna.

Evanjeliový príbeh nám ukazuje aj miesto, kde Ježiš začína svoje verejné pôsobenie: „Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum“ (v. 13). Zostáva v Galilei, v kraji obývanom prevažne pohanmi, ktorý bol pre obchod miestom prechodu a stretávania sa; môžeme povedať, že ide o multikultúrne územie, ktorým prechádzali ľudia rôzneho pôvodu a náboženskej príslušnosti. Týmto spôsobom nám evanjelium hovorí, že Mesiáš síce prichádza z Izraela, no prekračuje hranice svojej vlastnej krajiny, aby hlásal Boha, ktorý je blízko všetkým, ktorý nikoho nevylučuje a neprišiel len pre tých, ktorí sú „čistí“, ale vstupuje do konkrétnych ľudských situácií a vzťahov. Aj my kresťania sme preto povolaní prekonať pokušenie uzatvárať sa do seba: evanjelium má byť ohlasované a žité za každých okolností a v každom prostredí, aby bolo kvasom bratstva a pokoja medzi ľuďmi, kultúrami, náboženstvami a národmi.

Bratia a sestry, podobne ako prví učeníci sme povolaní prijať Pánovo pozvanie s radosťou a s vedomím, že každý čas a každé miesto nášho života je Bohom navštívené a jeho láskou preniknuté. Prosme Pannu Máriu, aby nám vyprosila túto vnútornú dôveru a sprevádzala nás na našej ceste. 

Preklad: Beáta Dorková