Anjel Pána: Svätá rodina je pre nás svetlom nádeje uprostred skúšok

Na Sviatok Svätej rodiny liturgia pripomína útek Ježiša, Márie a Jozefa do Egypta – udalosť, v ktorej sa radosť Vianoc stretáva s hrozbou násilia. V tomto kontraste sa zjavuje poslanie Svätej rodiny ako kolísky spásy a vzoru pre všetky rodiny, povolané chrániť plameň lásky a stať sa svetlom nádeje v dnešnom svete. O tom hovoril pápež Lev XIV. v príhovore pred modlitbou Anjel Pána.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnes slávime Sviatok Svätej rodiny a liturgia nám predkladá rozprávanie o „úteku do Egypta“ (porov. Mt 2, 13 – 15. 19 – 23).

Je to chvíľa skúšky pre Ježiša, Máriu a Jozefa. Na žiarivý obraz Vianoc sa totiž takmer náhle premieta znepokojujúci tieň smrteľnej hrozby, ktorá má svoj pôvod v rozorvanom živote Herodesa – krutého a krvilačného muža, obávaného pre svoju bezohľadnosť, no práve preto hlboko osamelého a posadnutého strachom, že bude zosadený z trónu. Keď sa od mudrcov dozvie, že sa narodil „židovský kráľ“ (porov. Mt 2, 2), cíti sa ohrozený vo svojej moci a nariaďuje zabitie všetky detí vo veku zodpovedajúcom Ježišovmu veku. V jeho kráľovstve Boh uskutočňuje najväčší zázrak dejín, v ktorom sa napĺňajú všetky pradávne prisľúbenia spásy, no on to nedokáže vidieť, zaslepený strachom zo straty trónu, bohatstva a výsad. V Betleheme je svetlo, je tam radosť: niektorí pastieri prijali nebeské posolstvo a pred jasličkami oslavovali Boha (porov. Lk 2, 8 – 20), ale nič z toho neprenikne za obranné múry kráľovského paláca, iba ako skreslená ozvena hrozby, ktorú treba udusiť slepým násilím.

Práve táto tvrdosť srdca však ešte viac zvýrazňuje hodnotu prítomnosti a poslania Svätej rodiny, ktorá v despotickom a nenásytnom svete, stelesnenom tyranom, je hniezdom a kolískou jedinej možnej odpovede spásy: Boha, ktorý sa v úplnej nezištnosti daruje ľuďom bez výhrad a bez nárokov. A gesto Jozefa, ktorý poslušný Pánovmu hlasu zachraňuje Nevestu a Dieťa, sa tu zjavuje v celej svojej vykupiteľskej hĺbke. V Egypte totiž plameň domácej lásky, ktorému Pán zveril svoju prítomnosť vo svete, rastie a silnie, aby priniesol svetlo celému svetu.

Keď s úžasom a vďačnosťou hľadíme na toto tajomstvo, myslime na naše rodiny a na svetlo, ktoré aj z nich môže vyžarovať do spoločnosti, v ktorej žijeme. Svet má, žiaľ, vždy svojich „Herodesov“, svoje mýty o úspechu za každú cenu, o moci bez svedomia, o prázdnom a povrchom blahobyte, a často za to platí osamelosťou, zúfalstvom, rozdeleniami a konfliktmi. Nedovoľme, aby tieto preludy zadusili plameň lásky v kresťanských rodinách. Naopak, chráňme v nich hodnoty evanjelia: modlitbu, časté prijímanie sviatostí – najmä sviatosti zmierenia a svätého prijímania –, zdravé vzťahy, úprimný dialóg, vernosť, jednoduchú a krásnu konkrétnosť slov a dobrých skutkov. To z nich urobí svetlo nádeje pre prostredia, v ktorých žijeme, školu lásky a nástroj spásy v Božích rukách (porov. FRANTIŠEK, Homília na svätej omši pri X. svetovom stretnutí rodín, 25. júna 2022).

Prosme teda Nebeského Otca, na príhovor Panny Márie a svätého Jozefa, aby požehnal naše rodiny i všetky rodiny sveta, nech rastú podľa vzoru rodiny jeho Syna, ktorý sa stal človekom, aby boli pre všetkých účinným znamením jeho prítomnosti a jeho nekonečnej lásky.

Preklad Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.