Anjel Pána: Buďme si navzájom znamením Božej prítomnosti

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnes, na štvrtú adventnú nedeľu, nás liturgia pozýva zamyslieť sa nad postavou svätého Jozefa. Predstavuje nám ho najmä v okamihu, keď mu Boh vo sne zjavuje jeho poslanie (porov. Mt 1, 18-24). Ponúka nám tak nesmierne krásnu stránku dejín spásy, ktorej hlavnou postavou je krehký a omylný človek, ako sme my, a zároveň odvážny a silný vo viere.

Evanjelista Matúš ho nazýva „spravodlivým mužom“ (porov. Mt 1, 19), čo ho charakterizuje ako zbožného Izraelitu, ktorý dodržiava Zákon a navštevuje synagógu. Okrem toho sa nám však Jozef z Nazareta javí aj ako mimoriadne citlivý a ľudský človek.

Vidíme to, keď ešte skôr, ako mu anjel zjaví tajomstvo, ktoré sa napĺňa v Márii, v situácii, ktorá je ťažko pochopiteľná a prijateľná, nezvolí voči svojej budúcej manželke cestu škandálu a verejného odsúdenia, ale diskrétnu a dobrotivú cestu tajného prepustenia (porov. Mt 1, 19). Jozef tým ukazuje, že chápe hlbší zmysel svojej vlastnej náboženskej poslušnosti: zmysel milosrdenstva.

Čistota a ušľachtilosť jeho citov sa však stávajú ešte zreteľnejšími, keď mu Pán vo sne zjaví svoj plán spásy a ukáže mu nečakanú úlohu, ktorú bude musieť prevziať: stať sa ženíchom Panny Márie, matky Mesiáša. Tu totiž Jozef prostredníctvom významného aktu viery opúšťa aj poslednú istotu a vydáva sa na cestu do budúcnosti, ktorá je teraz celkom v Božích rukách. Svätý Augustín opisuje jeho súhlas takto: „Z milosrdenstva a lásky Jozefa sa narodil syn z Panny Márie, a to práve Syn Boží“ (Sermo 51, 20.30).

Súcit a láska, milosrdenstvo a odovzdanosť -  to sú cnosti muža z Nazaretu, ktoré nám dnes liturgia ponúka, aby nás sprevádzali v týchto posledných dňoch adventu smerom k sláveniu Vianoc. Ide o dôležité postoje, ktoré pripravujú srdce na stretnutie s Kristom a s bratmi a sestrami, a ktoré nám môžu pomôcť byť pre seba navzájom prijímajúcim betlehemom, pohostinným domovom, znamením Božej prítomnosti. V tomto čase milosti nevynechajme príležitosť praktizovať ich: odpúšťajme, povzbudzujme, dávajme trochu nádeje ľuďom, s ktorými žijeme a tým, ktorých stretávame, a v modlitbe obnovujme svoju synovskú odovzdanosť Pánovi a jeho Prozreteľnosti, s dôverou mu zverujúc všetko.

Nech nám v tom pomáhajú Panna Mária a svätý Jozef, ktorí ako prví s veľkou vierou a láskou prijali Ježiša, Spasiteľa sveta.

Preklad: Klára Tomášiková