Pápež Lev XIV. v İzniku: Nicea nás dnes volá k jednote a zmiereniu

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Ekumenické modlitbové stretnutie
İznik, 28. novembra 2025

Drahí bratia a sestry!
V čase, ktorý je v mnohých ohľadoch dramatický a v ktorom sú ľudia vystavení nespočetným hrozbám voči vlastnej dôstojnosti, je 1700. výročie Prvého nicejského koncilu vzácnou príležitosťou položiť si otázku, kým je Ježiš Kristus v živote dnešných žien a mužov, kým je pre každého z nás.

Táto otázka osobitne oslovuje kresťanov, ktorí riskujú, že zredukujú Ježiša Krista na akéhosi charizmatického vodcu alebo nadčloveka – skreslenie, ktoré napokon vedie k smútku a zmätku (porov. Homília pri svätej omši Pro Ecclesia, 9. mája 2025). Keď Arius poprel Kristovo božstvo, znížil ho na obyčajného sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi, pričom poprel skutočnosť Vtelenia, takže božské a ľudské zostali nezmieriteľne oddelené. Ak sa však Boh nestal človekom, ako môžu smrteľní ľudia mať účasť na jeho nesmrteľnom živote? O to išlo v Nicei – a ide aj dnes: o vieru v Boha, ktorý sa v Ježišovi Kristovi stal podobným nám, aby nás urobil „účastnými na božskej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4; porov. sv. Irenej, Adversus haereses, 3, 19; sv. Atanáz, De Incarnatione, 54, 3).

Toto kristologické vyznanie viery má zásadný význam na ceste, ktorou kráčajú kresťania smerom k plnému spoločenstvu. Je totiž spoločné všetkým cirkvám a kresťanským spoločenstvám sveta, aj tým, ktoré z rozličných dôvodov nepoužívajú Nicejsko-carihradské vyznanie viery vo svojich liturgiách. Viera „v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi [...] jednej podstaty s Otcom“ (Nicejské vyznanie viery) je hlbokým putom, ktoré už teraz spája všetkých kresťanov. V tomto zmysle – ako hovorí svätý Augustín – môžeme povedať aj v ekumenickej oblasti: „Hoci sme my kresťania mnohí, v jedinom Kristovi sme jedno“ (Výklad žalmu 127).

  (@Vatican Media)

Vedomí si toho, že nás toto hlboké puto už spája, sme všetci pozvaní kráčať ďalej cestou čoraz plnšej vernosti Božiemu Slovu zjavenému v Ježišovi Kristovi a pod vedením Ducha Svätého, v bratskej láske a dialógu. Sme pozvaní prekonávať pohoršenie rozdelenia, ktoré – žiaľ – naďalej pretrváva, a živiť v sebe túžbu po jednote, za ktorú sa Pán Ježiš modlil a dal svoj život. Čím väčšmi sme zmierení, tým dôveryhodnejšie môžeme ako kresťania vydávať svedectvo o evanjeliu Ježiša Krista, ktoré je ohlasovaním nádeje pre všetkých – posolstvom pokoja a univerzálneho bratstva presahujúceho hranice našich komunít a národov (porov. FRANTIŠEK, Príhovor účastníkom plenárneho zasadania Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, 6. mája 2022).

Zmierenie je dnes naliehavou výzvou, ktorá prichádza od celého ľudstva sužovaného konfliktmi a násilím. Túžba po plnom spoločenstve medzi všetkými, ktorí veria v Ježiša Krista, je vždy sprevádzaná hľadaním bratstva medzi všetkými ľuďmi. V Nicejskom vyznaní viery vyznávame vieru „v jedného Boha Otca“; no nebolo by možné vzývať Boha ako Otca, keby sme odmietali uznať v iných mužoch a ženách našich bratov a sestry, ktorí sú takisto stvorení na Boží obraz (porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, deklarácia Nostra aetate, 5). Existuje univerzálne bratstvo a univerzálne sesterské puto, nezávislé od etnika, národnosti, náboženstva či názorov. Náboženstvá sú zo svojej podstaty nositeľmi tejto pravdy a mali by povzbudzovať osoby, spoločenstvá a národy, aby ju uznali a uskutočňovali (porov. Príhovor na záver Modlitbového stretnutia za mier, 28. októbra 2025). Zneužívanie náboženstva na ospravedlňovanie vojny a násilia, ako aj každá forma fundamentalizmu a fanatizmu, musí byť rázne odmietnuté, kým cesta, po ktorej treba kráčať, je bratské stretnute, dialóg a spolupráca.

Som hlboko vďačný Jeho Svätosti Bartolomejovi, ktorý s veľkou múdrosťou a prezieravosťou rozhodol, že 1700. výročie Nicejského koncilu si pripomenieme spoločne práve na mieste, kde bol slávený. Srdečne ďakujem predstaviteľom cirkví a zástupcom Svetových kresťanských komunít, ktorí prijali pozvanie na toto podujatie. Nech všemohúci a milosrdný Boh Otec vypočuje vrúcnu modlitbu, ktorú mu dnes prednášame, a nech udeľuje, aby toto významné výročie prinieslo hojnú úrodu zmierenia, jednoty a pokoja.

Preklad Martin Jarábek