Sýria - Damask: „Žena, ktorá miluje Boha a ľudí“

Sr. Jana Pavla Halčinová DKL

Sestra Judita Cáková je členkou Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul už 33 rokov. Ako zdravotná sestra slúžila na rôznych miestach. Službe v Damasku predchádzali rôzne skúsenosti služby pri utečencoch a na vojnových územiach. Na otázku „Kto je tá žena, ktorá nám pomáha?“ vtedy počula odpoveď tlmočníka „Je to žena, ktorá miluje Boha a ľudí“.

Podnetom pre disponovanosť k týmto misijným skúsenostiam bol jeden článok, kde ako sestra sama hovorí „ma veľmi oslovila elementárna bieda tých ľudí, ktorí ušli bez všetkého pred vojnou, pred nepokojmi a potrebovali základnú pomoc.“

„Moja náplň je viesť nemocnicu tak, aby sme ju ekonomicky utiahli a zároveň si zachovali našu charizmu — slúžiť aj chudobným,“ vysvetľuje sestra Judita. Nemocnica, ktorú v Damasku poznajú aj ako „francúzsku nemocnicu“, patrí Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a administratívne ju vedú sestry, hoci väčšinu personálu tvoria civilní zamestnanci rôznych vierovyznaní.

Sr. Judita asistuje počas operácie

Začiatky neboli jednoduché

Do Sýrie sr. Judita prišla bez znalosti arabčiny a musela sa naučiť fungovať v úplne inom zdravotníckom systéme. „Vedela som trochu francúzsky a anglicky, no všetky jazyky sa mi plietli dokopy,“ spomína s úsmevom. Postupne si však vytvorila vlastný spôsob komunikácie.

Napokon našla svoje miesto na operačnom trakte. „Najradšej som mala cisárske rezy, lebo ten postup tam bol úplne rovnaký,“ hovorí. Veľkou pomocou boli aj dvaja lekári, ktorí študovali v Rusku. „Veľmi mi to dobre padlo, že som sa ich mohla opýtať a oni mi veci vysvetlili.“

Nemocnica dnes funguje v mimoriadne náročných podmienkach. Má 108 lôžok, približne 250 zamestnancov a spolupracuje so 130 lekármi. „Musím sa starať o to, aby zamestnanci mali pravidelný plat a aby podmienky na prácu boli dobré,“ hovorí sestra Judita.

Popri ekonomickom zabezpečení nemocnice sa snažia zostať verní svojmu poslaniu pomáhať najbiednejším. „Nemôžeme slúžiť výlučne chudobným, lebo nemáme organizácie, ktoré by všetko financovali. Preto prijímame aj bohatších pacientov, ktorí si operácie môžu zaplatiť, aby sme mohli pomáhať tým chudobným,“ vysvetľuje.

Nemocnica spolupracuje s organizáciami ako Caritas či sýrske charitatívne združenia financované zo zahraničia. Významnú pomoc v minulosti poskytovala aj vatikánska iniciatíva Open Hospital prostredníctvom apoštolského nuncia kardinála Maria Zenariho. „Mohli sme pomôcť veľa ľuďom, aby mohli byť operovaní — aj pri akútnych prípadoch,“ spomína sestra.

Situácia v krajine sa však po zmene režimu výrazne zhoršila

„Kresťania aj minoritné skupiny sa necítia v bezpečí,“ hovorí otvorene. Sestra spomína rastúci chaos, kriminalitu i tlak islamistických skupín. Niektorí fundamentalisti chodia po uliciach a vyzývajú ženy, aby sa zahalili.“

Podľa sestry Judity sa už od začiatku vojny v 2011 v krajina dramaticky mení aj sociálne. „Ľudia robia dve šichty, aby si zarobili na živobytie. Je veľký odliv vzdelaných ľudí — hlavne kresťanov a minoritných skupín — do Európy, Ameriky či Austrálie,“ opisuje. V Sýrii podľa nej zostávajú najmä tí, ktorí nemajú možnosť odísť.

Neistotu zvyšuje aj napätie medzi Izraelom a Iránom. „Sme medzi nimi. Prestreľujú sa cez nás,“ hovorí jednoducho. Výbuchy a rakety nie sú ničím výnimočným.

Mimoriadne silno si pamätá útok na ortodoxný kostol, pri ktorom zahynulo viacero ľudí. Väčšinu zranených prijala práve ich nemocnica. „Asi osemdesiat percent z nich sme ošetrili u nás,“ spomína. Medzi obeťami bolo mnoho mladých ľudí. „Keď sme sa ich po operáciách pýtali, ako by im mohli pomôcť, všetci chceli len jedno — odísť z krajiny.“

Personál nemocnice

Napriek všetkému sa nemocnica snaží zostať miestom pokoja a prijatia

„Naša nemocnica má kresťanskú atmosféru — rešpekt, spoluprácu a snahu urobiť čo najlepšie tomu druhému,“ vysvetľuje sestra Judita. Zamestnancov vedú k tomu, aby „videli Krista v tom druhom“ a pristupovali ku každému človeku s úctou.

Práve preto majú ľudia ich nemocnicu radi. „Cítia sa u nás bezpečne,“ hovorí. V prostredí, kde väčšina nemocníc patrí štátnym zriaďovateľom, je kresťanská nemocnica pre mnohých symbolom istoty.

Nemocnica sa zároveň snaží ďalej rozvíjať. Nedávno otvorili nové kardiologické oddelenie s katetrizáciou srdca a s otvorenými operáciami srdca. „Je veľmi dobré, že všetci aj kresťania môžu prísť do našej nemocnice a dostať kvalitnú starostlivosť,“ hovorí sestra Judita.

Pomoc nemocnice často presahuje samotnú zdravotnú starostlivosť. Počas kríz poskytli ubytovanie zdravotníkom, ktorí zo dňa na deň prišli o domov i prácu. Pre zamestnancov zabezpečili aj dopravu do práce, pretože pohyb po meste po zotmení je nebezpečný. „Nie je elektrina, mesto je tmavé a ľudia sa boja,“ opisuje každodennú realitu.

Sestra Judita priznáva, že nemocnica potrebuje pomoc zo zahraničia. „Akákoľvek podpora sa zíde — finančná alebo materiálna. Potrebovali by sme napríklad novú sanitku alebo pomoc pri financovaní operácií pre chudobných pacientov,“ vysvetľuje.

Napriek vojne a neistote ju v službe držia konkrétne príbehy ľudí. Spomína napríklad predčasne narodené dievčatko, ktoré prišlo na svet v šiestom mesiaci tehotenstva. „Narodila sa na sviatok svätého Michala, tak sme navrhli meno Miša,“ hovorí. Dnes je z dievčatka zdravé dvojročné dieťa. „Takéto chvíle človeka veľmi tešia,“ dodáva.