Semináre liturgickej hudby: príklad starostlivosti o liturgiu, ku ktorej pozýva pápež Lev XIV.

Dorota Abdelmoula-Viet – Vatican News

„Je to krásny dar pre Cirkev a predovšetkým pre mladých,“ povedal Mons. Grzegorz Suchodolski, zodpovedný za pastoráciu mládeže a apoštolát laikov Poľskej biskupskej konferencie.

„V posledných rokoch sme v Poľsku zaznamenali obrovské prebudenie a prehĺbenie liturgického povedomia. Mladí, ale aj dospelí, sa opäť nadchýnajú pre liturgiu a spevy, ktoré, hoci sú niektoré staré aj niekoľko storočí, k nim vďaka krásnym aranžmánom nanovo prehovárajú. Tento fenomén presahuje aj hranice Poľska: pútnikov z iných krajín, ktorí sa okrem iného zúčastnili na Svetových dňoch mládeže v Krakove a modlili sa s nami v Dome Poľska počas Jubilea mladých v Ríme, oslovila krása hudby, na ktorej sa mohli podieľať. Preto s vďačnosťou prijímam správu o ďalších seminároch liturgickej hudby, ktoré sa organizujú v rôznych častiach Poľska.“

Semináre zapadajú do úsilia o starostlivosť o liturgiu a sakrálnu hudbu, o ktorých Lev XIV. hovoril vo svojej katechéze počas ostatnej generálnej audiencie. O tomto fenoméne a jednoduchosti týchto stretnutí hovorí Hubert Kowalski, jeden z ich spolutvorcov, skladateľ, dirigent a multiinštrumentalista, ktorý už viac ako 23 rokov vedie semináre a pripravuje nové polyfonické úpravy tradičných náboženských diel.

Stretnutie hudby so spiritualitou

„V Poľsku je skúsenosť viery hlboko zakorenená v liturgii. Pre mňa ako hudobníka bolo prirodzené zamerať sa na hudbu v liturgii a premýšľať nad tým, ako by som mohol pozvať čo najširšie spoločenstvo k hlbokej a autentickej skúsenosti viery, a to aj prostredníctvom hudobnej služby,“ povedal Hubert Kowalski.

Vysvetlil, že cieľom seminárov je pozvať tých, ktorí chcú slúžiť spevom, aby sa zároveň starali o svoj hudobný i duchovný rozvoj. „Moja skúsenosť ukazuje, že krása tejto pastoračnej služby je výraznejšia a hlbšia vtedy, keď sa tieto dve roviny stretnú.“

Forma liturgicko-hudobných seminárov býva veľmi podobná. Ide o víkendové stretnutie otvorené pre všetkých bez ohľadu na ich hudobné skúsenosti. Program zahŕňa spoločnú modlitbu, prednášky o liturgii a hudbe a hudobné skúšky, počas ktorých účastníci – speváci i inštrumentalisti – pripravujú niekoľko piesní a nemenných častí svätej omše v polyfonickej úprave. Na záver seminára ich potom používajú pri spoločnej modlitbe počas svätej omše v katedrále, farskom kostole alebo kláštore podľa toho, kde sa stretnutie koná.

Očarenie, ktoré neprestáva prekvapovať

„V každej časti sa zakaždým udeje niečo iné. Hoci sa forma seminárov opakuje, v ich obsahu je vždy niečo nové, nový osviežujúci závan, vďaka ktorému sa mnohí chcú zúčastniť znova,“ povedal Hubert Kowalski. Zdôraznil, že fenomén týchto stretnutí spočíva v „neustálom vzbudzovaní úžasu a jeho odovzdávaní ďalej“.

„V prvotnej Cirkvi apoštoli odovzdávali vieru, ktorou boli sami fascinovaní. Tento úžas si nedokázali nechať pre seba, ale všade, kam prišli, ho odovzdávali ďalším. Tu je to podobné: niekto príde na seminár a povie si: Aké je to krásne! Takto by som chcel spievať v kostole!“

Mnohí sa potom vracajú do svojich farností, kde šíria rovnaký spôsob uvažovania o liturgii a hudbe, zakladajú farské zbory a organizujú podobné semináre vo svojich spoločenstvách. „Skúsenosť krásy vyvoláva v človeku úžas. A tento úžas je naším privilégiom bez ohľadu na vek,“ dodal skladateľ.

Rozmery? Prinajmenšom Národný štadión

V čoraz väčšom počte farností a pastoračných centier možno nájsť zbory, ktoré vznikli z inšpirácie seminármi a ktorých členovia v sebe objavili schopnosti a povolanie, o ktorých predtým nevedeli.

Na otázku o ich počte a rozsahu celého fenoménu nemá Hubert Kowalski pripravenú presnú odpoveď. „Pred niekoľkými rokmi som sa pokúsil predstaviť si, koľko ľudí sa mohlo zúčastniť na seminároch, ktoré som viedol. Myslím si, že by zaplnili minimálne náš Národný štadión, ktorý má približne 60-tisíc miest.“

Keďže semináre organizujú aj ďalší hudobníci a liturgisti, ich celkový počet nemožno odhadnúť. Zmena, ktorá prebieha vo farnostiach po celom Poľsku, je však zreteľná.

„Jeden z diecéznych biskupov mi nedávno povedal: Pán Hubert, v priebehu rokov som pravidelne navštevoval farnosti a musím povedať, že hoci majú hudobné skupiny, samozrejme, rôznu úroveň, jasne v nich cítiť spôsob uvažovania, ktorý odovzdávate počas seminárov,“ spomína skladateľ.

Nadšenie pre hudbu a liturgiu sa šíri v malých farnostiach a spoločenstvách, ale aj na veľkých podujatiach, ako sú Svetové dni mládeže či celonárodné chválové koncerty s účasťou tisícov mladých.

Medzi konkrétnymi, hoci nenápadnými zmenami možno spomenúť výrazný návrat tradičných liturgických a mariánskych piesní, ktorých krásne texty zvýrazňuje nová štvorhlasná harmónia. Častejšie a s väčším porozumením sa používa aj latinčina, v ktorej sa spievajú nemenné časti svätej omše a niektoré piesne.

Viditeľná je tiež väčšia starostlivosť o súdržnosť a hĺbku liturgie, napríklad pri slávení Veľkonočného trojdnia či rorátnych svätých omší počas Adventu. Predovšetkým však rastie presvedčenie, že všetci sú pozvaní stretnúť Boha v liturgii a speve.

Znovu objavovať poklady Cirkvi

„Cítim povinnosť odovzdávať ďalším generáciám krásu toho, čo tu bolo pred nami. Myslím si, že sa nemôžeme spoliehať iba na to, čo vzniká dnes, a odstrihnúť sa od toho, čo bolo predtým, rovnako ako sa len ťažko môžeme vzdať akéhokoľvek historického uvažovania,“ vysvetľuje Hubert Kowalski.

„S hudbou je to veľmi podobné. To, že dnes hráme alebo aranžujeme diela určitým spôsobom, má svoje korene v baroku, klasicizme či iných obdobiach. Preto si myslím, že by bolo nevhodné odstrihnúť sa od tejto tradície v Cirkvi, keď máme možnosť čerpať z kultúrnych pamiatok, ktoré sú napríklad staršie než dejiny konkrétnej krajiny či spoločenstva.“

Pripomenul, že v Poľsku existuje mnoho krásnych piesní z predchádzajúcich storočí, ktoré sa v Cirkvi spievajú dodnes.

„Mám k nim veľkú úctu, hoci sa stáva, že staršie generácie ich spievajú takmer ‚inštinktívne‘, zatiaľ čo mladých už až tak nepriťahujú,“ povedal. „Keďže som zakúsil krásu ich obsahu a melódie, mojou úlohou je nanovo ich harmonizovať spôsobom, ktorý možno použiť v kostole. A ďakujem Bohu, že mám možnosť stretávať ľudí, ktorí hovoria, že vďaka týmto aranžmánom tieto skladby znovu objavili a že ich napríklad zasiahla neuveriteľná hĺbka ich textov.“

Od svätého Ambróza po milénium krstu Poľska – príbeh zapísaný v piesňach

Na otázku o príklade takejto skladby poukázal okrem iného na hymnus Te Deum, ktorý sa spieva na tradičnú poľskú melódiu.

„Vždy, keď ho pripravujeme počas seminárov, povzbudzujem účastníkov, aby si uvedomili, že tento text pochádza zo 4. storočia. Aké dôležité je siahnuť po texte, ktorý je dokonca starší než samotná existencia poľského štátu! Dotýkame sa mimoriadneho pokladu Cirkvi! Rozprávam tiež o tom, že podľa niektorých výskumov mohli jeho prvé strofy vzniknúť v Miláne, v prostredí svätého Ambróza, počas dialógu so svätým Augustínom pri jeho krste. Koľko veriacich a počas koľkých storočí spievalo tento text! A dnes ho spievame v takmer nezmenenej podobe!“

Ďalším objavom pre spevákov je skutočnosť, že poľská melódia Te Deum vznikla v roku 1966 pri príležitosti tisíceho výročia krstu Poľska.

Neobyčajná cesta k Cirkvi

Keď hovoríme o obnove liturgie v Poľsku, nemožno vynechať prinajmenšom dve oblasti, ktoré celé desaťročia prebúdzajú liturgickú a estetickú citlivosť poľskej mládeže.

Prvou sú dominikáni, pre ktorých sú charakteristické akademické sväté omše s krásnym polyfonickým spevom, dôrazom na starostlivosť o liturgiu a množstvom mladých ľudí. Druhou je Hnutie Svetlo-Život, ktoré okrem iného na základe koncilových dokumentov ukazuje mladým hĺbku a krásu liturgického slávenia a liturgických znakov.

Dnes možno s istotou povedať, že vďaka liturgickým seminárom a skladateľom, ktorí – podobne ako Hubert Kowalski – dávajú tradičným dielam nové polyfonické úpravy, je krása liturgie ukrytá v jej textoch a melódiách dostupná všetkým, dokonca aj tým, ktorí sa dosiaľ necítili byť spätí so spoločenstvom Cirkvi.

„Pred niekoľkými rokmi mi napadlo, že by sme mohli počas celého roka pripravovať vo farnostiach zbor rodičov, ktorý by spieval počas prvého svätého prijímania ich detí. A prináša to neuveriteľné ovocie,“ povedal.

Vysvetlil, že dospelí sa do prípravy nezapájajú z náboženských či estetických dôvodov, ale kvôli svojim deťom. Hoci sú niektorí vzdialení od viery a nemajú spevácke skúsenosti, vďaka spoločnej príprave a vhodnému prístupu napokon vystupujú počas slávnosti prvého svätého prijímania ako polyfonický zbor.

„Deti vidia svojich rodičov spievať. A farári mi hovoria, že títo dospelí, ktorých predtým v kostole nikdy nevideli, teraz prichádzajú každú nedeľu na svätú omšu spolu so svojimi deťmi. Stalo sa mi, že v jednej z farností, kde som opäť pripravoval zbor rodičov na prvé sväté prijímanie, za mnou zrazu prišli rodičia z predchádzajúceho roka a povedali: ‚Počúvaj, aj my by sme chceli spievať pri výročí našich detí!‘ A tak som mal v jednej farnosti ‚dvojitú skupinu‘ – päťdesiat dospelých, ktorí spievali počas nedeľnej svätej omše!“ rozpráva Hubert Kowalski.

„Je to nová forma pôsobenia, ktorá prostredníctvom krásy a hudby vedie k objaveniu Boha.“

Preklad Tímea Saboslajová