Peter Dufka SJ (32): Čas zastaviť sa a znovu objaviť Boha

August je pre mnohých z nás mesiacom oddychu. Horúce dni, dovolenky a prázdniny spomaľujú tempo spoločenského života a ponúkajú nám vzácnu, no často nevyužitú príležitosť zastaviť sa.

Tento čas však nie je len o fyzickom vypnutí či regenerácii síl. Je to predovšetkým hlboké existenciálne pozvanie. Je to čas, keď môžeme znovu objaviť svoju vlastnú identitu a vytvoriť priestor pre Boha. Aj liturgia nás v tomto mesiaci vedie s neobyčajnou pedagogikou:

Slávnosť Premenenia Pána 6. augusta nám pripomína, že ľudský život sa nemeria len podaným výkonom, ale schopnosťou nechať sa premeniť Božou prítomnosťou.

Nanebovzatie Panny Márie 15. augusta nás zasa upriamuje na konečný cieľ našej životnej cesty a dodáva nášmu časnému úsiliu večnú perspektívu.

Skúsme si však všimnúť aj tri praktické podnety, ktoré nám môžu pomôcť, aby sa tento mesiac stal časom duchovnej obnovy.

1. Ticho a modlitba

Prvým podnetom je očista nášho vnútra od nahromadeného nepokoja, hluku a výkonového myslenia. Žijeme v dobe neustáleho informačného preťaženia. Naša myseľ je takmer bez prestania zamestnaná a podobne je to aj s citovým svetom nášho srdca. Je v ňom mnoho otázok, obáv a neistôt.

Tento vnútorný nepokoj si často prenášame aj do modlitby. Neraz podliehame predstave, že sa pri nej musíme neustále o niečo usilovať, produkovať množstvo myšlienok, hovoriť veľa slov alebo prednášať dlhé zoznamy prosieb.

Modlitba však nie je výkon. V prvom rade je bytostným stretnutím. Je odvahou zotrvať pred Tým, ktorý nás má rád takých, akí sme, bez potreby dokazovať svoju hodnotu. Ticho nás síce spočiatku môže zneistiť, pretože nám nastavuje zrkadlo a odhaľuje naše vnútro, ktoré potrebuje usporiadanie. Ak však vytrváme a prejdeme cez počiatočný nepokoj, ticho sa môže stať miestom hlbokého uzdravenia a pokoja.

Možno nám pri tom pomôže jednoduché predsavzatie: každý deň si vyhradiť aspoň desať minút na tichom mieste, bez telefónu a bez potreby niečo plánovať či vybavovať. Len byť pred Bohom. Podobne môže byť užitočné, ak si ako matériu na modlitbu vyberieme iba niekoľko viet z evanjelia, pomaly si ich prečítame a potom necháme ich obsah doznievať v srdci bez potreby okamžitej analýzy. A keď zistíme, že nám myšlienky utekajú inam, nemusíme sa za to obviňovať. Stačí sa pokojne a s láskavosťou vrátiť k modlitbe. Pomôcť môžu aj jednoduché prostriedky sústredenia, napríklad krátke sledovanie rytmu vlastného dýchania alebo rytmu krokov, ak sa modlíme počas chôdze. Tak sa postupne učíme prechádzať od rozptýlenosti k čistej prítomnosti pred Bohom.

2. Telo a odpočinok

Druhým podnetom je fyzická regenerácia a prebudenie našich zmyslov prostredníctvom Božieho stvorenia. V evanjeliu Ježiš po návrate učeníkov z namáhavej misie hovorí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Tieto slová nie sú pozvaním k pohodlnosti ani luxusu. Sú pripomenutím, že odpočinok patrí k Božiemu plánu pre človeka.

Dnes však často upadáme do dvoch extrémov. Buď takmer bez prestávky pracujeme a výkon sa stáva našou modlou, alebo hľadáme oddych v konzumnom úniku – v bezhlavej zábave, alkohole či nekonečnom sledovaní obrazoviek. Ani jedno však človeka skutočne neobnovuje.

Kresťanský odpočinok znamená oslobodiť sa od diktatúry výkonu a dopriať oddych telu aj duši. Príroda je akoby prvým Božím oslovením človeka. Vo svojej kráse a harmónii nám prináša radostnú zvesť o dobrote Stvoriteľa. Keď kráčame lesom alebo sa len na chvíľu zastavíme uprostred ticha, naša myseľ sa postupne uvoľňuje zo zovretia starostí. Objavujeme krásu prítomného okamihu a učíme sa znovu žasnúť. A práve toto jednoduché žasnutie môže byť jednou z najčistejších foriem modlitby.

Počas najbližšej prechádzky preto skúste odložiť telefón aj slúchadlá. Vnímajte vôňu lesa, šum lístia, spev vtákov či závan vetra. Dovoľte, aby sa tento zážitok prirodzene premenil na jednoduchú modlitbu: „Pane, aký si úžasný vo svojich dielach. Ďakujem ti za tento okamih.“

3. Čas a budúcnosť

Tretím podnetom je náš vzťah k času a budúcnosti. August je mesiacom prechodu. Dni sa pomaly skracujú, leto sa chýli ku koncu a mnohí už začínajú myslieť na september. Návrat do práce či školy, nové povinnosti, rodinné alebo ekonomické výzvy – to všetko môže v človeku nenápadne vyvolávať nepokoj.

Proti tejto úzkosti však existuje jednoduchý duchovný liek: prijať plynutie času a znovu sa oprieť o Božiu vernosť. Skôr než sa vrhneme do nového kolobehu povinností, je dobré na chvíľu sa zastaviť a pozrieť sa späť. Keď si pripomenieme prijaté dobrodenia, zvládnuté skúšky i nečakanú pomoc, uvedomíme si, že náš život je napriek všetkému nesený Božou milosťou. A ak bol Boh verný včera, bude verný aj zajtra.

Veľmi jednoduchým, ale účinným cvičením môže byť krátke večerné spytovanie svedomia. Skúste si každý deň pomenovať tri konkrétne veci, za ktoré ste vďační – drobnú radosť, prekonanú prekážku alebo pekné stretnutie. Takto sa naša myseľ postupne prestáva sústreďovať na obavy z neistého zajtrajška a učí sa rozpoznávať Božie dary v prítomnej chvíli. Z takejto vďačnosti potom prirodzene vyrastá dôvera, že Boh bude sprevádzať aj všetko, čo nás ešte len čaká.

Milí priatelia, nech sa pre nás tento mesiac august nestane len prchavým obdobím dovoleniek, ale skutočným milostivým časom pookriatia. Nech si v ňom nájdeme chvíle ticha, chvíle stretnutia so Stvoriteľom aj prostredníctvom prírody. A nech v ňom prežívame vďačnosť za prežitú minulosť, z ktorej prirodzene vyrastá dôvera v budúcnosť.