Kard. Pizzaballa: Kresťania vo Svätej zemi sú unavení z neustáleho kolísania, túžia po mieri

Daniele Piccini – Vatican News

„Všetci očakávajú voľby, akoby boli riešením všetkých problémov, no v skutočnosti si problémy na Blízkom východe vyžiadajú ešte veľa času na ich vyriešenie. Potrebujeme nové tváre, nové osobnosti. O tom rozhodnú voliči.“ V Assisi kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema, v odpovediach na otázky novinárov hovorí o blížiacich sa voľbách v Izraeli. Vatikánskym médiám kardinál vysvetlil situáciu v Jeruzaleme, ktorú opísal ako „veľmi napätú“: „Nie sme v stave vojny s plošným bombardovaním, ale násilie je do istej miery všeobecným kritériom čítania vzťahov v Gaze, na Západnom brehu, v Izraeli a v Palestíne“.

Ako prežívajú kresťania toto každodenné popieranie možností dohôd a rokovaní?

Medzi kresťanmi, rovnako ako medzi všetkými ostatnými, panuje veľká únava z tohto neustáleho kolísania, z týchto vyhlásení, ktoré potom skutočnosť vyvráti. Je to už každodenná realita. A to, žiaľ, vedie k čoraz väčšej nedôvere medzi obyvateľstvom, pretože už nikto neverí ani veciam, ktoré sú v skutočnosti možno pravdivé. A keď sa naopak stane niečo pekné, už tomu nikto neverí, lebo už nie je zvyknutý také niečo vidieť. Povedzme, že je to dosť ťažká situácia.

Vidíte nejaké náznaky nádeje?

Áno, nádej tu je, lebo je veľa ľudí, ktorí sa stále angažujú v Gaze, na Západnom brehu a v Izraeli. Neustále stretávam mladých, ale aj starších ľudí, ľudí v určitom veku, profesorov, skrátka ľudí, ktorí majú čo stratiť, pokiaľ ide o vzťahy, a napriek tomu sa angažujú, aby niečo urobili, aby sa stretli, aby bránili. V tom svete stále existujú protilátky, ktoré chránia celý organizmus pred tým, aby ho postihol tento vírus násilia.

Pred niekoľkými mesiacmi sme všetci s napätím sledovali osud Farnosti Svätej rodiny, ktorú zasiahla izraelská raketa. Bola to farnosť, ktorá hostí veľa starších ľudí, ako aj osoby so zdravotným postihnutím. Ako vyzerá situácia v tejto malej komunite?

Je ich 541. Poznáme ich všetkých, jedného po druhom. Snažia sa nejako vrátiť k bežnému životu. Snažíme sa znova otvoriť školu. Otvorili sme zdravotné stredisko, akúsi ambulanciu. Sú tu kňazi, ale predovšetkým rehoľníčky, ktoré sú veľmi aktívne v takzvanom oratóriu pre deti, a to nielen pre tie kresťanské. V tejto tak zhoršenej situácii sa snažíme predovšetkým znovu vytvoriť čo najzdravšie a najpokojnejšie prostredie.

Predtým sme hovorili o nádejných náznakoch. Čo vás trápi najviac?

To, čo ma v tejto chvíli trápi najviac, je, že pretrváva táto situácia, ktorá nie je ani vojnou, ani mierom, táto nejednoznačná situácia. Kde sa hovorí o riešeniach, bez toho, aby sa vytvárali skutočné riešenia. Práve toto ma znepokojuje, lebo to v ľuďoch vytvára čoraz cynickejší postoj nedôvery, čo je podľa mňa v súčasnosti najväčšie nebezpečenstvo v rámci obyvateľstva.

Pápež sa v Assisi stretne s mladými ľuďmi, Talianmi aj Európanmi, veriacimi aj neveriacimi...

Starší ľudia sú pamäťou, ale mladí sú nádejou. Preto potrebujeme s dôverou hľadieť do budúcnosti. Práve oni budú hlavnými aktérmi budúcich generácií. Musíme teda do nich investovať a učiť sa z našich chýb, lebo práve oni môžu vytvárať a navrhovať niečo iné, než čo sme im zanechali.

Čo vám pápež hovorí, keď ste s ním v kontakte?

Pápež je nám veľmi blízky a je veľmi dobre informovaný o tom, čo sa deje, čo je veľmi dôležité. Je prítomný. Pokiaľ ide o pápežovu návštevu Svätej zeme, skôr či neskôr k nej určite dôjde, ale musí sa odohrať v kontexte pokoja.

V októbri si pripomenieme štyridsiate výročie iniciatívy Jána Pavla II. z 27. októbra 1986, keď sa mu v Assisi podarilo zjednotiť všetky náboženstvá vo veľkom momente modlitby. Ako osláviť toto výročie?

Je dôležité, aby to nebola nostalgická akcia. Nemali by sme sa obzerať späť, ak chceme hľadieť vpred. Aj preto, že za týchto 40 rokov sa veľa dosiahlo. Aj vzhľadom na konflikty, ktoré pretrvávajú najmä na Blízkom východe, nachádzame sa v prelomovom momente, a tak to môže byť začiatok novej cesty, ktorá zohľadní to, čo pekné sa doteraz podarilo dosiahnuť, ale aj to, čo je v súčasnosti náročné, aby to bola krásna, úprimná a autentická cesta.

Preklad a úprava: Zuzana Klimanová