Vražda kňaza Jacquesa Hamela: Tragédia, ktorá otriasla kresťanmi i moslimami

Jean-Charles Putzolu – Vatican News

Vo Francúzsku sa pri príležitosti desiateho výročia vraždy kňaza Jacquesa Hamela, ktorý zahynul vo svojom kostole 26. júla 2016, koná viacero spomienkových podujatí. Najmä v Saint-Étienne-du-Rouvray sa organizujú medzináboženské iniciatívy zamerané na podporu vzájomného porozumenia medzi kresťanmi a moslimami, ako aj výstavy, modlitbové stretnutia a chvíle spoločného zdieľania. Kardinál Jean-Marc Aveline, predseda Konferencie biskupov Francúzska, bude hlavným celebrantom svätej omše, ktorú v nedeľu odvysielajú francúzske verejnoprávne televízne stanice.

Hoci je uchovávanie pamiatky na tieto udalosti pre mladšie generácie dôležité, treba tiež uznať, že vzťahy medzi kresťanmi a moslimami vo Francúzsku sa za uplynulých desať rokov vyvinuli – hoci je stále čo robiť a nedôvera zostáva náchylná na politickú či ideologickú manipuláciu.

Vatican News pripravil rozhovor s dominikánom Jeanom-Françoisom Bourom, riaditeľom Národnej služby pre vzťahy s moslimami pri Konferencii biskupov Francúzska:

Otec Jean-François Bour, ako vražda otca Hamela posunula dialóg medzi kresťanmi a moslimami?

Dialóg medzi kresťanmi a moslimami – aspoň vo Francúzsku – sa nikdy nedal zredukovať len na priateľské vzťahy, a to ani pred rokom 2016. Vzťahy sa začali rozvíjať už v 50. rokoch minulého storočia. Cirkev vo Francúzsku zriadila osobitný úrad pre vzťahy s moslimami už v roku 1973, čo katolíckym kresťanom zapojeným do tejto činnosti umožnilo lepšie spoznať islam a hlbšie pochopiť zložitosť moslimských dejín i vnútorné fungovanie islamskej viery. Ak však hľadáme skutočný zlomový bod, ten treba hľadať okolo roku 2001. Útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku vyvolali hlboké precitnutie. Od tej chvíle si ľudia začali klásť otázku, prečo sa niektoré hnutia rozhodli pre teroristické násilie, a začal sa rozsiahly proces zamýšľania sa nad touto problematikou.

Čo sa zmenilo po tomto prvotnom impulze v roku 2001 a po teroristických útokoch, ktoré zasiahli Francúzsko v druhom desaťročí nového tisícročia?

Medzi moslimami zavládol napríklad hlboký šok. Pre mnohých z nich to bolo nesmierne bolestivé, pretože od predchádzajúcich generácií nikdy neprebrali taký výklad islamu, ktorý by podnecoval k násiliu či chaosu. Zrazu si uvedomili existenciu džihádistických a teroristických hnutí. Po vražde otca Hamela sme boli svedkami príchodu vysokopostavených moslimských delegácií do Francúzska. Stretli sa s biskupmi v Paríži a vycestovali do Saint-Étienne-du-Rouvray, aby vyjadrili sústrasť a verejne odsúdili tento útok.

Tí moslimovia, ktorí odmietli násilie, prevzali do istej miery iniciatívu pri podpore dialógu?

Nepovedal by som, že iniciatívu prevzali formálne. Pochopili však, že je potrebné začať novú fázu už existujúceho dialógu – dialógu, v ktorom boli kresťania zvyčajne aktívnejšími účastníkmi. Do Saint-Étienne-du-Rouvray prišiel aj generálny tajomník Moslimskej svetovej ligy, ktorý pôsobí ako globálny predstaviteľ saudskoarabskej wahhábistickej tradície. Spolu s arcibiskupom Dominiquom Lebrunom sa zúčastnil na spomienkovom zhromaždení. Títo náboženskí predstavitelia pochopili, že hoci reprezentujú istý islamský konzervativizmus – prísnosť, ktorá môže viesť k pomerne asertívnej forme islamu –, je absolútne nevyhnutné šíriť iné posolstvo.

Nechýba aj medzi kresťanmi pochopenie pre toho druhého, čo uľahčuje vznik múrov nedôvery?

Po takýchto tragédiách vidíme, ako sa bežní ľudia ozývajú a hovoria, že takéto násilie ich nereprezentuje. Vidíme to u moslimov, kresťanov, ba dokonca aj u neveriacich. Hovoria, že takýto extrémizmus odmietajú. Mnohí z nich si uvedomili, že sa musia zapojiť do organizácií venujúcich sa dialógu a prejaviť svoje odhodlanie konkrétnymi gestami. Obzvlášť ma dojalo napríklad to, ako moslim komorského pôvodu namaľoval a daroval portrét otca Hamela, keď kázal vo svojom kostole. Moslimovia prichádzali aj k hrobu otca Hamela na cintoríne v Saint-Étienne-du-Rouvray, aby tam položili kvety.

Pre mnohých mladých ľudí sa vražda otca Hamela môže aj po desiatich rokoch zdať ako vzdialená a abstraktná udalosť. Aké dôležité je uchovávať si na ňu spomienku?

To je určite tá najväčšia výzva. Moslimovia v príbehu otca Hamela jasne vnímali, že tragédiu smrti tohto muža ešte umocnila hrôza z toho, že bol zavraždený práve počas modlitby. Mnohí moslimovia vyjadrili šok a hlboké znechutenie nad takýmto násilím spáchaným počas bohoslužby. Aj medzi mnohými mladými kresťanmi vo Francúzsku dnes panuje pocit neistoty a znepokojenia. V širšom zmysle vládne v celej francúzskej spoločnosti – medzi kresťanmi i nekresťanmi – rozšírená úzkosť, ktorá prenikla dokonca aj do politickej atmosféry krajiny. Práve preto je dnes taká dôležitá výzva v oblasti vzdelávania.

Posolstvo dialógu, odpustenia a zmierenia, s ktorým prišla Cirkev vo Francúzsku bezprostredne po vražde otca Hamela, francúzske úrady veľmi prekvapilo a zároveň upokojilo.

Už celé desaťročia rozvíjame teologickú a pastoračnú reflexiu o islame a o kresťansko-moslimskom dialógu vo Francúzsku. Nezačalo sa to až v roku 2016. Cirkev vo Francúzsku si splnila svoju povinnosť, keď trvala na tom, že za smrť otca Hamela nemožno viniť všetkých moslimov, a rovnako ani za teroristické útoky spáchané jednotlivcami, ktorí prijali smrtiacu ideológiu.

Aké prekážky stoja v ceste plne pokojnému medzináboženskému dialógu aj desať rokov po tejto tragédii?

Najväčšou prekážkou medzináboženského dialógu je dnes presvedčenie, že existujú naliehavejšie záležitosti – že žijeme v dobe, ktorá prináša toľko výziev, až medzináboženský dialóg prestáva byť prioritou. Existuje tu pokušenie vzdať sa, zaujať obranný postoj a premeniť kresťanský život či evanjelizáciu na akúsi hradbu proti moslimom. Takúto rétoriku občas skutočne počuť, hoci, našťastie, nie od každého. Som presvedčený, že sa musíme posunúť ďalej. Všetkých dôrazne vyzývam, aby sa pustili do práce a verili, že sme schopní spolu hovoriť a navzájom si rozumieť. Podľa môjho názoru teraz potrebujeme obnovené úsilie a obnovené odhodlanie.

Preklad Šimon Saboslaj