Spiritualita a psychológia (8): Vytrvalosť v putovaní do večnosti

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! Súčasťou nášho každodenného života je kráčanie, cestovanie či putovanie. Ideme do práce, počas školského roka deti a mládež do školy, cestujeme na výlet či teraz v lete na dovolenku, alebo ako veriaci kresťania putujeme na rôzne pútnické miesta u nás na Slovensku či v zahraničí. Človek je jednoducho „homo mobilis“ – človek pohyblivý.

Aj mesiac júl je charakteristický putovaním. Druhého júla slávime sviatok navštívenia Panny Márie. Panna Mária tiež putovala za svojou príbuznou Alžbetou, aby sa s ňou podelila s veľkou radosťou, že v jej lone sa počal Boží Syn, Ježiš Kristus. Každoročne sa koná púť na Mariánsku Horu v Levoči, kde tisíce ľudí vytrvalo putujú, aby sa obnovili vo viere, načerpali Božie milosti a požehnanie, prosiac o príhovor a orodovanie preblahoslavenej Panny Márie. O pár dni neskôr, piateho júla, na slávnosť svätých Cyrila a Metoda, mnohí veriaci putujú do Nitry či na Velehrad, kde sa koná púť na počesť týchto slovanských vierozvestcov. Aj svätí Cyril a Metod v roku 863 vytrvalo putovali na územie našich predkov, Veľkú Moravu, aby nám zvestovali radostnú zvesť evanjelia Ježiša Krista a darovali písmo i reč zrozumiteľnú naším predkov. Uprostred júla mnohí veriaci a mariánski ctitelia nielen z Košickej arcidiecézy putujú do Gaboltova, aby si tam uctili preblahoslavenú Pannu Máriu z Karmelu. Koncom júla, na sviatok svätého apoštola Jakuba, ľudia z celého sveta, veriaci i hľadajúci, putujú k jeho hrobu do španielskeho mesta Santiago de Compostela.

Aj Božie slovo v Biblii nám ponúka veľa krásnych príbehov o putovaní. V Starom zákone Pán Boh povolal Abraháma, aby putoval zo svojej chaldejskej krajiny cez Cháran do Kanaánu. O pár storočí neskôr, Bohom vyvolený židovský národ po zázračnom vyslobodení z egyptského otroctva putoval štyridsať rokov do zasľúbenej zeme Kanaán. Aj v Novom zákone dvanásťročný Ježiš spolu s Pannou Máriou a svätým Jozefom putuje do Jeruzalema. Neskôr Pán Ježiš kráčal a putoval izraelskou krajinou, aby všade ohlasoval radostnú zvesť evanjelia o Božom kráľovstve.

Drahí poslucháči! Aj samotný život človeka by sa dal prirovnať k putovaniu, lebo všetci sme pútnikmi tu na zemi. Máme pred sebou cestu, ktorou je Pán Ježiš sám, keď o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Tým cieľom pre nás všetkých je večnosť v nebeskom kráľovstve. Čo je však veľmi potrebné pri samotnom putovaní alebo cestovaní tu na zemi, ale aj na životnej púti do večnosti? Či putujme peši či cestujeme autom, vlakom, lietadlom alebo loďou, či jednoducho kráčame cestou života, veľmi potrebná je čnosť, ktorou je vytrvalosť.

Z psychologického hľadiska je vytrvalosť ľudská vlastnosť, ktorá nám pomáha odolávať únave, zvládať prekážky na ceste a pokračovať v plnení krátkodobých i dlhodobých cieľov bez ohľadu na momentálne psychické rozpoloženie. Vytrvalosť totiž zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní zlyhaní, udržiavaní vnútornej motivácie a je priamym ukazovateľom sily našej vôle. Pri vytrvalosti je veľmi dôležitá vnútorná motivácia. To znamená, že sa máme neúnavne snažiť nájsť zmysel a osobný úžitok v činnosti, ktorú konáme, aj keď neprináša okamžitú odmenu. Taktiež pri vytrvalosti je dôležitá sebakontrola a pevná vôľa. Pri putovaní sa nesmieme nikdy vzdať alebo odložiť náročnú úlohu kvôli okamžitému pohodliu. Pri putovaní neraz prichádza stres, ktorý sa môžeme aj s Božou pomocou snažiť zvládnuť, aby sme sa tak vyhli frustrácii a negatívnym myšlienkam ako je strach zo zlyhania. A nakoniec pri putovaní, vďaka vytrvalosti, sa môžeme snažiť mentálne i duchovne rásť a tak vnímať výzvy a chyby ako príležitostí na rast a učenie, a nie ako dôvody na kapituláciu.

Aj v duchovnom živote je potrebná čnosť vytrvalosti v tomto životnom putovaní do cieľa, ktorým je pre nás nebo. Svätý apoštol Jakub nás vo svojom Liste povzbudzuje: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali“ (Jak 1, 2-4). Neskôr, staroveký kresťanský filozof, teológ a učiteľ Cirkvi, svätý Augustín (354-430), biskup z Hippo, vo svojom diele O dare vytrvalosti píše, že vytrvalosť, po latinsky „perseverantia“, je predovšetkým nezaslúžený Boží dar. Učí, že aj keď človek dostane vieru a túžbu po dobre, práve vytrvalosť je tá neviditeľná Božia milosť, ktorá mu umožňuje zotrvať v Kristovej láske až do samého konca. Podobne aj stredoveký taliansky dominikánsky kňaz, svätý Tomáš Akvinský (1225-1274), vo svojom diele Suma teologická vysvetľuje, že čnosť vytrvalosti sa netýka len veľkosti prekážok, ktoré nás v živote postretnú, a ktoré máme prekonať, ale aj dĺžky času, počas ktorého máme vytrvať pri dosahovaní cieľa.

Drahí poslucháči! Skúsme sa zamyslieť a položiť si nasledujúce otázky: Som vytrvalým človekom, keď si niečo zaumienim urobiť a v dosahovaní cieľov v rôznych oblastiach života? Som vytrvalý v duchovnom živote, predovšetkým v modlitbe, a vo svojom životnom povolaní? Vnímam život ako celoživotné putovanie do večnosti? Som v ňom vytrvalý? Nech aj Panna Mária, svätý Jakub, ako aj svätí Cyril a Metod, nám neustále pomáhajú, aby sme boli vytrvalí vo viere a v našom celoživotnom putovaní do cieľa nášho života, ktorým je večnosť. Lebo len ten, kto „vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 24, 13). A slovami sv. Pavla z Druhého listu Timotejovi: „Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať“ (2 Tim 2, 12).