7. Prázdniny od všetkého… ale nie od Boha

Mesiac júl je časom leta, dovoleniek, oddychu, cestovania a stretnutí s rodinou i priateľmi. Po mesiacoch práce, povinností a každodenného zhonu prirodzene túžime po chvíľach pokoja. Veď aj sám Ježiš povedal svojim učeníkom: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mk 6, 31). Odpočinok teda nie je luxusom, ale Božím darom. Je potrebný na obnovu tela, mysle i duše.

Práve v tomto období si však môžeme položiť jednu veľmi jednoduchú, ale mimoriadne dôležitú otázku: Môžeme mať prázdniny od všetkých a od všetkého… okrem Boha?

Mnohí ľudia si počas leta – často ani nie vedome – dávajú „prestávku“ aj od Boha. Prestanú chodiť na svätú liturgiu alebo svätú omšu, pretože sú na cestách. Zanedbajú každodennú modlitbu, odložia Sväté písmo a akoby aj duchovný život mal nárok na niekoľkotýždňové voľno.

Boh si však od nás dovolenku nikdy neberie. Každý deň nás sprevádza, chráni, dáva nám život, slnko, more, hory i krásu stvorenstva. Ak nás Stvoriteľ neprestáva milovať ani na jediný deň, ako by sme si my mohli vziať dovolenku od Neho?

Dovolenka má spomaliť naše tempo, nie ochladiť našu vieru. Naopak, môže sa stať vzácnou príležitosťou znovu objaviť osobný vzťah s Bohom, ktorý počas roka často zatláčajú do úzadia pracovné povinnosti a každodenný stres. Prechádzka po horách sa môže stať chválou Stvoriteľa, šum mora modlitbou, návšteva kostola na neznámom mieste zastávkou duše a nie iba tela.

Cirkev nám práve v mesiaci júl ponúka troch veľkých duchovných sprievodcov, ktorí nám môžu byť svetlom na našej dovolenkovej ceste.

Prvým je 2. júl, sviatok Návštevy Presvätej Bohorodičky u svätej Alžbety, ktorý je v byzantskej tradícii spojený aj so sviatkom Uloženia ctihodného rúcha Presvätej Bohorodičky v Blachernách.

Panna Mária po zvestovaní nezostáva doma myslieť na seba. Evanjelium hovorí, že sa „ponáhľala do istého judského mesta“, aby poslúžila svojej príbuznej Alžbete. Nevyberá si pohodlie, ale službu. Nehľadá vlastný pokoj, ale radosť druhého človeka. Neuzatvára sa do seba, ale ide v ústrety blížnemu.

Aké krásne posolstvo pre naše dovolenky! Oddych neznamená myslieť iba na seba. Aj počas prázdnin zostávame Kristovými učeníkmi. Kamkoľvek ideme, nesieme so sebou schopnosť milovať, pomáhať, odpúšťať a rozdávať radosť. Mária nás učí, že každá cesta sa môže stať cestou služby a každé stretnutie požehnaním.

Druhým veľkým svetlom sú svätí Cyril a Metod, ktorých slávime 5. júla. Sú apoštolmi Slovanov a spolupatrónmi Európy.

Mohli zostať v pohodlí a sláve Konštantínopola, no opustili bezpečie, kariéru i vlastný pokoj, aby priniesli evanjelium národom, ktoré Krista ešte nepoznali. Precestovali tisíce kilometrov, znášali nepochopenie, odpor i utrpenie, pretože verili, že každý človek má právo počuť Božie slovo vo svojej vlastnej reči.

Aký veľký kontrast s našimi dovolenkami! Často si dôkladne plánujeme hotel, výlety, reštaurácie či pláže. Ale položíme si otázku, kde sa zúčastníme nedeľnej svätej liturgie alebo svätej omše? Zisťujeme si, kde je najbližší chrám? Berieme si so sebou Sväté písmo alebo modlitebnú knižku tak samozrejme, ako si balíme plavky či fotoaparát?

Svätí Cyril a Metod nám pripomínajú, že kresťan nikdy neprestáva byť misionárom. Aj počas dovolenky môžeme vydávať svedectvo viery – znamením kríža pred jedlom, účasťou na bohoslužbe, úctivým správaním, pokojom a radosťou, ktoré pramenia z Krista.

Tretím veľkým sprievodcom je svätý prorok Eliáš, ktorého slávime 20. júla.

Jeho život je mimoriadne aktuálny aj pre dnešného človeka. Eliáš zažil veľké víťazstvá, ale aj hlboké sklamanie. Mal odvahu postaviť sa kráľovi Achabovi i prorokom Bála, no neskôr uteká na púšť unavený, vyčerpaný a presvedčený, že všetko stratilo zmysel.

Práve tam ho Boh učí jednu z najdôležitejších lekcií duchovného života. Boh neprichádza v silnom vetre, ani v zemetrasení, ani v ohni. Prichádza v tichom a jemnom vánku. Nie je to presne to, čo počas dovolenky potrebujeme aj my?

Žijeme vo svete neustáleho hluku. Mobilné telefóny, sociálne siete, fotografie, videá, správy, nekonečné presuny z miesta na miesto… Neraz sa vraciame z dovolenky unavenejší, než sme na ňu odchádzali.

Prorok Eliáš nás pozýva znovu objaviť ticho. Lebo práve v tichu sa rodí stretnutie s Bohom.

Možno najväčším darom, ktorý si môžeme počas tohto leta dopriať, nebude dlhšia dovolenka ani luxusnejší hotel, ale niekoľko minút denne strávených v Božej prítomnosti. Vstúpiť do kostola. Zastaviť sa pred Eucharistiou. Pomodliť sa ruženec alebo Ježišovu modlitbu. Otvoriť Sväté písmo. Poďakovať Bohu pri pohľade na západ slnka za nádheru stvorenstva.

Dovolenka raz skončí. Opálenie zmizne. Fotografie zostanú uložené v našich mobiloch. Ale stretnutie s Bohom zostáva navždy zapísané v našom srdci.

Presvätá Bohorodička nás učí vychádzať v ústrety druhým.

Svätí Cyril a Metod nám pripomínajú, že evanjelium patrí do každej krajiny, ktorú navštívime.

Prorok Eliáš nás učí objavovať Boha v tichu a v hĺbke vlastného srdca.

Nech je teda tento mesiac júl nielen časom telesného odpočinku, ale aj duchovnej obnovy. Nech si oddýchne naše telo, ale ešte viac nech sa posilní naša duša.

Lebo iba vtedy budú naše prázdniny skutočne požehnané, keď na svojej ceste nikdy nestratíme zo zreteľa Toho, ktorý kráča stále s nami a ktorý nás miluje bez prestávky – nášho Pána Ježiša Krista.