Za prínos športu - úmysel Svätého Otca na jún

V Apoštoláte modlitby máme zároveň aj úmysel, ktorý vybrali na mesiac jún naši slovenskí biskupi, a ten je za duchovné povolania – kňazov, rehoľníkov a zasvätených, aby boli svedkami Božej lásky a slúžili svetu Kristovým srdcom.

Poďme sa teraz zamyslieť nad úmyslom pre celosvetovú sieť modlitby s pápežom, čiže nad športom. V Levovi XIV. má Cirkev pápeža, ktorý je aktívnym športovcom. Chodí do posilňovne a rekreačne hráva tenis. Pred rokom 1. júna pod serpentínami Vatikánskych záhrad vyšiel v ústrety účastníkom medzinárodných cyklistických pretekov Giro d´Italia, čím vyzdvihol šport ako spojivo medzi národmi.

Pamätáme si, ako pápež František, autor encykliky Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve, podporoval amatérsky futbal. V Ríme hostil aj exhibičné zápasy za pokoj vo svete. Rád rozprával o lopte z handier, ktorá v jeho detstve zapojila do hry všetky deti z okolia.

To, že šport nespočíva len vo výkonoch, ale v celostnom rozvoji človeka, môžu dosvedčiť mnohí milovníci športu. Pri hre budujeme priateľské vzťahy. V oblasti výchovy mládeže za všetko hovorí skúsenosť saleziánskych oratórií.

Pred zimnou olympiádou v Miláne a Cortine d´Ampezzo napísal Lev XIV. osobitný list s názvom Život v hojnosti. Píše v ňom o duchovnom rozmere športovca a dáva za príklad svätého Piera Giorgia Frassatiho, „mladého Turínčana, ktorý dokonale spájal vieru, modlitbu, spoločenské angažovanie a šport. Pier Giorgio bol vášnivým horolezcom a často organizoval výlety so svojimi priateľmi. Chodenie po horách a ponorenie sa do týchto majestátnych scenérií mu umožňovalo kontemplovať veľkosť Stvoriteľa“ (List Život v hojnosti, 6. februára 2026).

Šport, škola života a talentu

Šport nemá byť výsadou bohatých. Naopak, má zachraňovať z izolácie, začleňovať, prekonávať kultúrne, ekonomické a politické bariéry. Dnes, v čase toľkých vojen a narušených medzinárodných vzťahov, je ešte významnejším liekom na chorobu nedôvery. Lev XIV. v tejto súvislosti zdôraznil význam starovekej tradície olympijského prímeria. Olympionikom a paralympionikom povedal tieto slová:

„Šport prispieva k dozrievaniu nášho charakteru, vyžaduje si od nás pevnú spiritualitu a je účinnou formou výchovy. Športom sa učíme spoznávať vlastné telo bez toho, aby sme si z neho urobili bôžika, učíme sa ovládať emócie, súťažiť bez straty bratskej spolupatričnosti, prijímať porážku bez zúfalstva a víťazstvo bez arogancie.“

Kedy je šport opravdivý? Existuje na to nejaké kritérium? Existuje, a pápež ho vrcholovým športovcom pripomenul takto: Šport je opravdivý, „keď si uchováva ľudskosť, teda keď ostáva verný svojmu prvotnému poslaniu: byť školou života a talentu. Školou, v ktorej sa učíme, že skutočný úspech sa meria kvalitou vzťahov. Nie množstvom cien, ale vzájomnou úctou, radosťou zdieľanou v hre. To je „život v hojnosti“, o ktorom hovorí evanjelium (pozri Jn 10,10): život plný zmyslu, život, v ktorom telo a vnútro nachádzajú harmóniu“ (9. apríla 2026).

V spoločnosti, ktorá inklinuje k individualizmu a nezdravej rivalite nás šport učí, že úspech nemá byť modlou. Keď sa družstvo na nejaký čas prepadne do nižšej súťaže, pre hráčov aj pre verných fanúšikov je to bolestné, no dokážu sa s tým vyrovnať, zabojovať a nestratiť nádej. Umenie prehrávať je cnosť pokory, vďaka ktorej šport stále žije.

Tak ako si v tele cvičením posilňujeme svaly, aj v ľudskej rodine potrebujeme posilňovať to, čo ochabuje: trénovať bratské vzťahy a tímovú hru. Zamyslime sa: Koľko dobra môžem vykonať či už ako tréner, hráč alebo fanúšik? Spomeňme si s vďačnosťou na tých, ktorí nás viedli a vedú k láske k športu.

Cvičme sa v konkrétnych postojoch

Čo si z týchto myšlienok odnesieme? Ako premeníme pápežov úmysel na činy? Tu je päť rád:

1. Podporujme férovosť na ihrisku i v každodennom živote - svojou úprimnosťou, úctivosťou a pokorou.

2. Vážme si spoločenskú úlohu športu - oceňujme športové iniciatívy na sociálne začlenenie, výchovu a vytváranie vzťahov.

3. V športovom duchu sa cvičme v disciplinovanosti a robme podobne aj v dennej modlitbe, práci a povolaní.

4. Budujme pokoj a dialóg v každodennom živote - usilujme sa priblížiť k tým, ktorí premýšľajú odlišne, najprv počúvajme, až potom hovorme, a v spoločenstve buďme tímovými hráčmi.

5. Veďme mladých k športovým hodnotám - nielen k súťaživosti, ale aj k ľudskému rastu.

Modlitba za prínos športu

Pán života,

ďakujeme ti za dar športu,

za tých, ktorí telesným cvičením oslavujú Boha,

za priateľstvá, ktoré sa tvoria na ihrisku

i za radosť z tímovej hry.

Učíš nás, že v hre ani v živote

sa nezachránime sami.

Potrebujeme iných, aby sme mohli rásť,

učili sa úcte, prekonávali seba samých

a spoločne sa tešili z dosiahnutých víťazstiev.

Prosíme ťa, daj, nech je šport vždy

školou bratstva, a nie prázdnym súperením,

miestom stretávania, a nie vylúčenia,

cestou pokoja, a nie násilia.

Nech všetci, hráči, tréneri aj fanúšikovia,

objavia šport ako univerzálny jazyk,

v ktorom sa stretávajú kultúry, spájajú národy

a podporuje sa úcta, solidarita i osobnostný rast.

Pane Ježišu,

nech nám každý šport slúži ako podobenstvo o tom,

ako žijeme v spojení s tebou,

ako pracujeme radostne a húževnato,

ako s pokorou zvládame prehry

a ako s vďačnosťou prežívame to víťazstvo,

ktoré nám dávaš vo svojom zmŕtvychvstaní.

Nech nám nikdy nechýba tvoj Duch,

ktorý nás spája do jedného tímu, spojeného s tebou,

aby sme budovali spoločenstvo a bratstvo uprostred dejín. Amen.

Apoštol modlitby P. Milan Hromník SJ – R. I. P.

V rubrike o Apoštoláte modlitby vás na záver chcem pozvať k modlitbe za dušu zosnulého pátra Milana Hromníka, kňaza Spoločnosti Ježišovej, ktorého si Pán včera povolal do večnosti vo veku nedožitých 88 rokov. Zomrel v jezuitskom Senioráte v Ivanke pri Dunaji. Apoštolátu modlitby zasvätil svoj talent, keď dlhé roky viedol časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. Nech ho milostivý Pán oslávi v nebi. Amen.

Pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby (Celosvetová sieť modlitby s pápežom)