Spiritualita a psychológia (7): Priateľstvo s Pánom Ježišom v Eucharistii

Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu! Skúsme si v tejto chvíli spomenúť na svojich priateľov. Ako sme sa s nimi prvýkrát stretli, spoznali, najprv skamarátili a potom tráviac s nimi viac a viac spoločného času, zážitkov a skúsenosti, sa stali našimi vernými priateľmi, bez ktorých si už dnes ani nevieme predstaviť náš život. Okrem tých ľudských priateľov máme ako veriaci kresťania aj duchovných priateľov. Pre každého z nás sa Pán Ježiš Kristus snaží byť tým najlepším duchovným a osobným priateľom, ak prijmeme jeho ponuku. Skúsme v tejto chvíli myslieť na všetkých tých, ktorí nás viedli k životu viery a priateľstvu s Pánom Ježišom. Možno to boli naši rodičia, starí rodičia, kňazi, katechéti, animátori či priatelia. A spomeňme si najmä na tú slávnostnú chvíľu prvého svätého prijímania, kedy do nášho srdca po prvýkrát vstúpil náš najlepší priateľ, Pán Ježiš Kristus v Eucharistii, v tomto dobrom dare z neba. A odvtedy už do neho vstupuje stále počas liturgie svätej omše, ak mu to dovolíme.

Jún je eucharistický a kňazský mesiac, lebo v ňom prežívame slávnosť Najsvätejšieho Božieho Tela a Krvi, ako aj diakonské a kňazské vysviacky. Pripomeňme si v tejto chvíli nádhernú Ježišovu Eucharistickú reč v šiestej kapitole Evanjelia podľa svätého Jána, keď On sám o sebe povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. (...) Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. (...) Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ (Jn 6, 35.48-51.53-58)

Táto Eucharistická reč predchádzala samotnému ustanoveniu Eucharistie Pánom Ježišom pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok, o ktorom nás informujú všetci štyria evanjelisti. Aj apoštol národov, svätý Pavol, nás o týchto vzácnych udalostiach informuje vo svojom Prvom Liste Korinťanom, keď napísal: „Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: ,Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.´ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.´“ (1 Kor 11, 23-25)

Veľká osobnosť našej partikulárnej slovenskej, ale aj univerzálnej Cirkvi, kardinál Jozef Tomko (1924-2022), vo svojej homílii pri zakončení Tretieho celoslovenského eucharistického kongresu dňa 18. septembra 2005 v Bratislave citoval slová svätého pápeža Jána Pavla II. (1920-2005) z jeho encykliky Ecclesia de Eucharistia – Cirkev žije z Eucharistie z roku 2003 z článku 11: „Cirkev prijala Eucharistiu od Krista, svojho Pána, nie ako jeden spomedzi cenných darov, ale ako dar najcennejší, lebo je to Kristov dar seba samého, jeho osoby v jej svätej ľudskosti, ako aj jeho diela spásy.” A kardinál Tomko ďalej pokračoval: „Eucharistia je sám Ježiš Kristus! Preto by sme sa nemali pýtať, čo je Eucharistia, ale skôr kto je Eucharistia.“ Je ním sám Pán Ježiš, náš najlepší priateľ, a „chlieb života“ (porov. Jn 6, 35).

V Jubilejnom roku bol v Ríme pápežom Levom XIV. svätorečený Carlo Acutis (1991-2006), taliansky mladík, influencer a apoštol Eucharistie. Už od malička si zamiloval Pána Ježiša v Eucharistii. Okrem bežných modlitieb sa rád modlil posvätný ruženec, často chodil na svätú omšu, adoroval Krista v bohostánku i počas adorácie, týždenne sa spovedal a konal skutky dobročinnej lásky. Aj preto mu kňaz vo farnosti umožnil prijať Pána Ježiša v Eucharistii už v siedmom roku života. Bol veselej povahy, mal rád počítače a informatiku, v ktorých bol na svoj vek naozaj veľmi zručný, a ktoré sa snažil použiť na evanjelizáciu a šírenie úcty k Eucharistii. Je známy aj tým, že zdokumentoval dovtedy známe Eucharistické zázraky, urobil o nich krásnu výstavu a neskôr ich publikoval na webovej stránke, ktorú sám vytvoril v mesiacoch pred svojou smrťou na leukémiu. Práve Pán Ježiš Kristus v Eucharistii a šírenie eucharistickej úcty sa stali ústrednou témou a centrom jeho krátkeho života tu na zemi.

Svätý Carlo Acutis nám teda zanechal nádherný duchovný eucharistický testament, keď napísal: „Eucharistia je diaľnicou do neba, preto ju prijímajte často. Ježiš je veľmi originálny, pretože sa ukryl v kúsku chleba. Iba Boh mohol urobiť takúto neuveriteľnú vec. Čím viac prijímame Eucharistiu, tým viac sa stávame podobní Pánu Ježišovi. Uvažujme. Táto obeta kríža, ktorá sa udiala pred dvetisíc rokmi, sa stáva prítomnou nekrvavým spôsobom pri všetkých svätých omšiach, ktoré sú slúžené každý deň. Ako svätý Ján aj my môžeme stáť pri tom istom kríži. Máme väčšie šťastie ako zástupy pred dvetisíc rokmi, pretože oni, aby stretli Ježiša, museli ho ísť hľadať do dedín, zatiaľ čo nám stačí ísť do kostola neďaleko nášho domu a nájdeme ho reálne prítomného v Eucharistii. Jeruzalem máme pod svojimi oknami.“

Drahí poslucháči! Skúsme sa nad sebou zamyslieť a položiť si nasledujúce otázky: Aký mám vzťah k Pánu Ježišovi v Eucharistii? Spomínam si na okamih prvého svätého prijímania? Ako často chodím na svätú omšu? Ako ju prežívam? Svätý Carlo Acutis nás pozýva, aby sme denne ďakovali Pánu Ježišovi za najvzácnejší dar Eucharistie, ktorý nám z nekonečnej lásky tak štedro daroval.