Ružence vyrobené rehoľnými sestrami z klauzúrnych kláštorov budú sprevádzať pápeža v Španielsku

Silvina Pérez – Vatican News

Neviditeľná niť utkaná z nádeje, drevených korálikov a rúk poznačených prácou sa v týchto dňoch ticho vinie naprieč Španielskom. Začína sa v klauzúrnych kláštoroch roztrúsených po Kastílii, Navarre, Katalánsku a Andalúzii a siaha až k zástupom pútnikov, ktorí očakávajú príchod pápeža Leva XIV.

Je to niť ružencov – malých pokladov do vrecka, vytvorených v tichu kláštorných múrov, ktoré sa stávajú jedným z najvýznamnejších symbolov sprevádzajúcich pápežovu návštevu.

Za každým korálikom sa skrýva nenápadný život, tichý a pokorný hlas, práca vykonaná z lásky, ktorá sa nikdy neobjaví v oficiálnom programe ani v televíznych záberoch. A predsa práve v týchto kláštoroch možno zahliadnuť svet, ktorý bol kedysi Španielsku veľmi blízky a ktorý sa dnes zdá byť takmer zabudnutý.

„V našej krajine je viac ako sedemsto kláštorov. Patríme medzi najvýznamnejšie monastické spoločenstvá na svete,“ vysvetľuje Alejandro Simón z nadácie Fundación Contemplare, siete, ktorá už roky pomáha kontemplatívnym komunitám zabezpečovať si živobytie prostredníctvom remeselnej výroby a predovšetkým budovaním duchovného spojenia s ľuďmi, ktorí ich navštevujú alebo objavujú skrytú krásu ukrytú za bránami kláštorov.

Setry pri výrobe ružencov

Účasť na pápežovej púti

Kláštory nie sú od sveta izolované. Skôr existujú mimo logiky neustáleho zhonu a hluku. Zostávajú na okraji politického a spoločenského ruchu. A predsa sa paradoxne vďaka prípravám na pápežovu návštevu opäť dostali do centra pozornosti.

Myšlienka pripraviť ružence vznikla celkom prirodzene – ako jednoduchý a pokorný predmet, ktorý môže sprevádzať návštevu pápeža Leva XIV. Nadácia Fundación Contemplare začala oslovovať kláštory po celom Španielsku s otázkou, či by dokázali v priebehu niekoľkých týždňov vyrobiť niekoľko tisíc ružencov. Odpoveď prišla okamžite.

„Všetci súhlasili,“ hovorí Simón. „Nie preto, že by rozsah objednávky bol malý – naopak, pre komunity s veľmi malým počtom členov je obrovský. Súhlasili preto, lebo pochopili, že ide o spôsob, ako sa môžu zapojiť do pápežovej púte.“

Odvtedy sa rytmus práce v kláštoroch zmenil. V dielňach naplnených vôňou vosku a dreva, v šijacích miestnostiach a malých remeselných prevádzkach mnísi a rehoľné sestry predĺžili svoje pracovné hodiny. Niektorí navliekajú koráliky jeden po druhom, iní pripravujú krížiky alebo malé látkové vrecúška, v ktorých budú ružence rozdávané.

Spoločná práca

Do mnohých kláštorov prišli pomôcť aj mladí dobrovoľníci. Vysokoškoláci, rodiny i farské skupiny prekročili prahy klauzúrnych kláštorov, aby v tichosti spolupracovali s rehoľnými komunitami. Pre mnohých z nich to bolo prvé osobné stretnutie s kontemplatívnym spôsobom života.

„Objavujú svet, ktorý nepoznali,“ vysvetľuje Simón. „Svet, v ktorom čas plynie iným tempom, kde sa pracuje bez stresu a kde ticho neznamená prázdnotu, ale prítomnosť.“

Ružence nie sú luxusnými predmetmi. Väčšina z nich je vyrobená z jednoduchého dreva, šnúrky a malých kovových krížikov. Práve v tejto jednoduchosti však spočíva ich hodnota. Každý z nich v sebe nesie čas venovaný jeho výrobe, modlitbu i skrytú obetu človeka, ktorý ho vytvoril.

Pre kontemplatívne komunity sa pápežova návšteva stala viac než len národnou udalosťou. Je príležitosťou pripomenúť spoločnosti, že klauzúrny život stále existuje – často nenápadne, diskrétne a za náročných podmienok –, no zostáva živý.

Mnohé španielske kláštory zápasia so starnutím komunít, ekonomickými ťažkosťami a nedostatkom nových povolaní. Niektoré museli v posledných rokoch zatvoriť svoje brány. Iné prežívajú vďaka predaju sladkostí, výšiviek, ikon, mydiel alebo ďalších ručne vyrábaných výrobkov.

Hotové ružence

Sieť modlitby

Napriek svojej zraniteľnosti tieto kláštory naďalej udržiavajú neviditeľnú sieť modlitby, ktorú mnohí veriaci považujú za nevyhnutnú.

„Ľudia nás neustále prosia o modlitby,“ hovorí Simón. „Za chorých, za rodinné problémy, nezamestnanosť či osamelosť. Kláštory nesú obrovské duchovné bremeno, ktoré často zostáva nepovšimnuté.“

Preto ružence pripravené na pápežovu návštevu nie sú len obyčajnými predmetmi zbožnosti. Sú aj znamením skrytej prítomnosti kontemplatívneho života v Cirkvi i v spoločnosti.

V najbližších dňoch dostanú tisíce pútnikov do rúk jeden z týchto ružencov. Len málokto bude vedieť, odkiaľ pochádza. Len málokto si predstaví ticho klauzúry, trpezlivú prácu starších rúk či tiché rozhovory, ktoré sprevádzali jeho vznik.

V každom ruženci však zostane niečo z tohto skrytého sveta: modlitba kláštorov, ktoré spoza svojich múrov naďalej sprevádzajú putovanie Cirkvi.

Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL