5. Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána

Milí poslucháči,

všetky sviatky liturgického roka v byzantskej tradícii majú jasný teologický obsah a stávajú sa skutočným vyznaním viery na trojičnej, kristologickej i ekleziologickej úrovni. Sú vyznaním viery a zároveň mystagógiou pre veriacich, ktorí sa modlia, čítajú a spievajú liturgické texty. Tropáre veľkých sviatkov nám dávajú spievať a sláviť naše vyznanie viery pomocou poetických a zároveň teologických obrazov. Tak sa byzantská liturgia stáva vyznaním viery a ohlasovaním ústredného tajomstva toho, čo je naším „Krédom“ ako kresťanskej Cirkvi: „…pre nás ľudí a pre našu spásu… vtelený skrze Svätého Ducha z Márie Panny a stal sa človekom.“

Toto úzke spojenie, tento zväzok medzi liturgiou a vyznaním viery nachádzame osobitne prítomný vo sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý sa slávi vo štvrtok, štyridsiaty deň po Pasche. Je to sviatok, v ktorom nachádzame poprepletané, akoby vo veľkom gobelíne, všetky veľké momenty našej viery. 

Sviatok Nanebovstúpenia Pána, slávený štyridsiaty deň po jeho zmŕtvychvstaní, patrí medzi veľké sviatky liturgického roka všetkých kresťanských cirkví Východu i Západu. Zastavím sa pri byzantskej tradícii, ktorej liturgické texty predstavujú skutočné vyznanie viery, ktoré možno povedať prechádza veľkými okamihmi dejín spásy: od vtelenia večného Božieho Slova, cez jeho narodenie, utrpenie a smrť, až po jeho zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie, kde vyniesol, povýšil a oslávil našu vykúpenú a spasenú ľudskú prirodzenosť a odkiaľ poslal ako dar svoj i svojho Otca Svätého Ducha. Prostredníctvom textov liturgie nám Cirkev dáva zakúsiť, povedal by som v krásnom prepojení teológie a poézie, veľké okamihy spásy, ktorá sa pre nás uskutočňuje v Kristovi.

Prvý tropár večierne/vešpier sviatku uvádza hlavné aspekty, ktoré potom nájdeme vo všetkých ostatných textoch:

„Pán vystúpil na nebesia, aby poslal svetu Parakléta. Nebesia pripravili jeho trón, oblaky voz, na ktorom vystupuje; anjeli žasnú, vidiac človeka nad sebou. Otec prijíma toho, ktorý od večnosti prebýva v jeho lone. Duch Svätý prikazuje všetkým svojim anjelom: Pozdvihnite, kniežatá, svoje brány. Všetky národy, tlieskajte rukami, lebo Kristus vystúpil tam, kde bol predtým.“

Vidíme, ako je Nanebovstúpenie Pána bezprostredne spojené s darom Svätého Ducha a všetky tropáre zdôrazňujú toto spojenie medzi Nanebovstúpením a zostúpením, darom Ducha. V tomto tropári nachádzame aj ďalšiu tému, ktorá sa v textoch sviatku opakovane objavuje: úžas a obdiv anjelov pred Nanebovstúpením Pána. Ďalej tu nachádzame výraz: „…anjeli žasnú, vidiac človeka nad sebou…“, zatiaľ čo v inom liturgickom texte čítame: „…cherubíni zostali ohromení, keď videli teba, Boha, prichádzať na oblakoch, teba, ktorý sedíš nad nimi.“ Úžas anjelov sa v liturgických textoch stáva skutočným vyznaním viery vo vtelené Božie Slovo, pravého Boha a pravého človeka, vyjadreným cez úžas anjelov pri pohľade na človeka a cez obdiv cherubínov pri pohľade na Boha.

Toto isté vyznanie viery nachádzame nádherne vyspievané aj v inom tropári:

„Pane, keď si dovŕšil tajomstvo svojej ekonómie spásy, vzal si svojich učeníkov a vystúpil si na Olivový vrch; a hľa, odišiel si ponad nebeskú oblohu. Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja, a vystúpil si tam, odkiaľ si sa nikdy nevzdialil, zošli svojho presvätého Ducha, aby osvietil naše duše.“

Z tohto úryvku zdôrazňujem dva aspekty, ktoré nachádzame aj v ďalších textoch sviatku. Po prvé, prítomnosť učeníkov pri Nanebovstúpení Pána, čo okrem toho, že je evanjeliovým faktom, je aj ekleziologickou skutočnosťou: učeníci – a v niektorých tropároch je spomenutá aj Bohorodička – sú svedkami Nanebovstúpenia a teda plného oslávenia a vykúpenia našej ľudskej prirodzenosti, ktorú Kristus úplne prijal a oslávil. Aj samotná ikona Nanebovstúpenia nám ukazuje prítomnosť Bohorodičky a Dvanástich apoštolov spolu s Pavlom.

Po druhé, veľmi krásny obraz použitý v tropári: „…Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja…“, ktorý nadväzuje na 2 Kor 8,9 a Flp 2,6–7 a hovorí o vtelení. Ide o tému, ktorú nachádzame aj v ďalších tropároch, teda paralelné spojenie medzi vtelením/zostúpením a oslávením/výstupom:

„Ty, ktorý si sa bez oddelenia od Otcovho lona, ó presladký Ježišu, stal človekom na zemi, dnes si v sláve vystúpil z Olivového vrchu; a pozdvihnúc našu padlú prirodzenosť, posadil si ju so sebou po pravici Otca. Preto nebeské zbory nehmotných bytostí, ohromené zázrakom, v úžase žasli a zachvátené bázňou oslavovali tvoju lásku k ľuďom. S nimi aj my tu na zemi, oslavujúc tvoj zostup medzi nás a tvoj odchod od nás Nanebovstúpením, pokorne voláme: Ty, ktorý si svojím Nanebovstúpením naplnil nekonečnou radosťou učeníkov a Bohorodičku, ktorá ťa porodila, udeľ aj nám na ich príhovor radosť tvojich vyvolených vo svojom veľkom milosrdenstve.“

V textoch sviatku nachádzame hojné používanie žalmu 23, interpretovaného jasne kristologicky a soteriologicky a priamo spojeného s Nanebovstúpením Pána:

„Duch Svätý prikazuje všetkým svojim anjelom: Pozdvihnite, kniežatá, svoje brány. Všetky národy, tlieskajte rukami, lebo Kristus vystúpil tam, kde bol predtým… Keď si vystupoval, ó Kriste, …nebeské zástupy, ktoré ťa videli, zvolávali jeden k druhému: Kto je tento? A odpovedali: Je to silný a mocný, mocný v boji; toto je naozaj Kráľ slávy… Pozdvihnite nebeské brány: hľa, prichádza Kristus, Kráľ a Pán, odetý ľudským telom.“

Dialóg žalmu nachádzame akoby dramaticky stvárnený medzi Svätým Duchom a anjelmi alebo medzi samotnými anjelmi. Ide, podobne ako pri mnohých ďalších sviatkoch byzantskej tradície, o kristologickú exegézu aplikovanú na žalmy.

V jednom z tropárov utierne sviatku sa v štyroch veršoch zhŕňa Adamovo zmätenie po páde a Kristovo vtelenie pomocou obrazu oblečenia sa do Adamovej prirodzenosti. Kristus je predstavený akoby ako ikona dobrého pastiera, ktorý si kladie na plecia stratenú ovcu, prijíma ju a posádza ju so sebou do slávy: „Keď si hľadal Adama, ktorý sa stratil klamom hada, ó Kriste, obliekol si sa do neho, vystúpil si na nebesia a zasadol si po pravici Otca, spolusediaci na jeho tróne, zatiaľ čo ti anjeli spievali hymny.“

Nanebovstúpenie Pána napĺňa a privádza k zavŕšeniu dielo nášho vykúpenia, pretože on, ktorý vystúpil do neba, zostáva stále s nami a pri nás. Roman Sladkopevec (+555) to spieva v jednom z tropárov sviatku takto: „Keď si dovŕšil ekonómiu spásy v náš prospech a spojil si pozemské skutočnosti s nebeskými, vystúpil si v sláve, ó Kriste, Bože náš, bez toho, aby si sa akokoľvek odlúčil od tých, ktorí ťa milujú; ale zostávajúc s nimi neoddeliteľne spojený, vyhlasuješ: Ja som s vami, kto teda proti vám.“

Milí poslucháči, nech nám toto uistenie pomáha pri prekonávaní problémov a prekážok, ktoré nám život prináša.