Peter Dufka SJ (28): Veľkonočná modlitba – kríž, radosť a život

Veľkonočné posolstvo, ktoré ako modlitba zaznieva do tejto nepokojnej doby, charakterizujú tri kľúčové slová: kríž, radosť a život.

1. Kríž

Toto je základná pravda veľkonočného tajomstva, do ktorého môžeme vniknúť prostredníctvom kontemplatívnej modlitby. Niet Veľkej noci bez Veľkého piatku. Človek by najradšej preskočil utrpenie. Chceli by sme prísť rovno k pokoju, k radosti, k istote. A predsa zákon života, ktorý vidíme v prírode aj v dejinách, hovorí niečo iné: semeno musí zomrieť, aby prinieslo úrodu. Tento zákon vedome prijal aj Kristus, keď dobrovoľne prijal utrpenie Veľkého piatku a smrť. Jeho utrpenie nebolo náhodné ani zbytočné. Nebolo to utrpenie pre utrpenie. Bola to bolesť, ktorá otvorila cestu k životu. „Bolo potrebné, aby Kristus trpel, aby vošiel do svojej slávy (Lk 24,26).“ Keď sa pozeráme na vojny, na rozdelenie medzi národmi, na strach, ktorý preniká do každodenného života, môžeme sa pýtať: kde je Boh? Prečo to dopúšťa? Odpoveď nie je jednoduchá, ale Kristus nám ukazuje smer: Boh nevstupuje do sveta tak, že odstráni utrpenie zvonku. On doň vstupuje zvnútra. Prijíma ho, nesie ho, premieňa ho. To znamená, že ani naše osobné, ani spoločné utrpenie nie je bez zmyslu. Nie je to slepá ulička. Je to cesta – ťažká, boľavá, ale vedúca k premene. Ak by sme chceli svet bez kríža, skončili by sme napokon aj bez vzkriesenia. A to je možno najväčšie pokušenie dnešnej doby: chcieť pokoj bez pravdy, jednotu bez obety, potechu bez premeny srdca.

2. Radosť

Evanjelium nám hovorí, že ženy odišli od prázdneho hrobu „s bázňou a veľkou radosťou“. Táto kombinácia vystihuje aj skúsenosť modlitby.

Bázeň a radosť sa spolu obyčajne nevyskytujú. A predsa presne vystihujú kresťanskú skúsenosť. Nie je to povrchná radosť. Nie je to radosť z toho, že sa všetko darí. Je to radosť, ktorá sa rodí z hĺbky – z toho, že život víťazí nad smrťou, dobro nad zlom a že Boh je blízko. Dnešný svet ponúka mnoho náhrad tejto radosti: krátke úniky, zábavu, rozptýlenie. Ale veľmi rýchlo sa míňajú a človek zostáva prázdny. Skutočná radosť je iná. A paradoxne, často sa rodí uprostred námahy a zápasu. Vidíme to aj dnes: sú ľudia, ktorí žijú v ťažkých podmienkach, možno aj v oblastiach konfliktu, a predsa si zachovávajú dôstojnosť, nádej, schopnosť milovať a akúsi tichú radosť. To nie je ľudský výkon. Je to dar. Radosť zmŕtvychvstania je dar Ducha Svätého. Nie je to niečo, čo si vyrobíme sami. A tu je jedna dôležitá vec: radosť potrebuje aj bázeň. Nie strach, ktorý nás ochromuje, ale úctu pred tajomstvom života. Keď stratíme túto bázeň, stratíme aj schopnosť radovať sa. Možno aj preto je dnešný svet taký nepokojný – lebo stratil zmysel pre bázeň a zmysel pre tajomstvo. Všetko chce vysvetliť, ovládnuť, odhaliť a kontrolovať. A pritom práve tam, kde človek pokorne prijme, že nie je pánom všetkého, že niektoré skutočnosti môže len prijať, začína rásť skutočný pokoj a tichá radosť.

3. Život

Veľká noc nie je len sviatok, ktorý trvá niekoľko dní. Nie je to len spomienka na udalosť z minulosti. Je to nový spôsob existencie – a modlitba je jeho dýchaním.

Kristus vstal z mŕtvych – a už viac neumiera. To znamená, že život, ktorý priniesol, je trvalý. A tento život je daný aj nám. Často hovoríme o obnovení krstných sľubov. A to je dôležité. Ale ešte dôležitejšie je uvedomiť si, že krst nie je len spomienka na minulosť. Je to prítomná realita.

Život v Kristovi nie je niečo, čo zažívame raz za rok, počas veľkých sviatkov. Je to život, ktorý máme žiť neustále. To má veľký význam aj pre dnešnú dobu. Ak by bola Veľká noc len sviatkom, potom by bola aj naša nádej dočasná. Ale ak je Veľká noc stavom života, potom aj uprostred chaosu a nepokojov sveta existuje niečo pevné, čo sa nemení. Aj keď sa menia politické situácie, aj keď prichádzajú konflikty, aj keď človek prežíva osobné krízy – život v Kristovi zostáva. To neznamená, že problémy zmiznú. Znamená to, že už nemajú posledné slovo. A práve tu sa rodí skutočná nádej. Nie optimizmus, ktorý si nahovára, že všetko bude dobré, ale nádej, ktorá vie, že aj keď prechádzame cez temnoty, smerujeme k svetlu.

Milí priatelia, žijeme v čase, ktorý nás skúša. Možno viac ako inokedy cítime krehkosť svetských istôt aj vlastného života.

Ale práve preto zaznieva veľkonočné posolstvo s novou silou. Zdôrazňuje, že:

• kríž nie je trvalým stavom človeka,
• radosť je možná aj uprostred neistoty,
• a život, ktorý nám dal Kristus, sa v modlitbe stále obnovuje.

Nech teda Veľká noc nie je pre nás len spomienkou či náboženskou slávnosťou.
Nech sa stane spôsobom, ako žijeme každý deň.