Modlitby v Biblii (9): Chválospev celého stvorenstva

Drahí poslucháči,

Popri našich zamysleniach nad rozličnými modlitbami, ktoré sa nachádzajú v Biblii, nemožno obísť chválospev celého stvorenstva na oslavu Krista-Baránka a Boha Otca sediaceho na tróne, ktorý máme zachytený v poslednej biblickej knihe, ktorou je Zjavenie apoštola Jána alebo Apokalypsa. Táto modlitba je veľkolepou oslavou Boha, ktorú mu vzdáva celé jeho stvorenstvo, a môže byť vhodnou inšpiráciou pre každého jedného z nás.

Univerzálny chválospev na oslavu Boha a Baránka sa nachádza v piatej kapitole Apokalypsy. Na nebeskú scénu prichádza Kristus, ktorý je predstavený ako obetný Baránok. Jeho smrť a zmŕtvychvstanie sú naznačené zvláštnym spôsobom – stojí ako zabitý – pričom státie tu poukazuje na postoj Zmŕtvychvstalého (porov. Zjv 5,6). Kristus-Baránok sa zjavuje po tom, ako jeden z dvadsiatich štyroch nebeských starcov ohlási Jánovi víťazstvo leva z Júdovho kmeňa, ktorý je tiež stotožnený s Dávidovým výhonkom, čiže jeho potomkom. Práve on má otvoriť tajomnú knihu, dokonale uzavretú siedmimi pečaťami, ktorá ukrýva zmysel Božieho plánu s ľudstvom. Túto knihu drží vo svojej pravici Boh Otec, ktorý sedí na nebeskom tróne a vládne nad svetom. Akonáhle Baránok prevezme túto knihu vo forme zvitku, nebom sa začne ozývať mohutný chválospev. 

Skôr ako sa tento chválospev začne ozývať nebom, Ján vidí padnúť pred Baránkom štyri živé bytosti a dvadsaťštyri starcov, ktorí predstavujú Božie stvorenie a ľudské dejiny. Každý z nich má citaru a čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých stúpajúce k Bohu. Tieto nebeské bytosti v poklone pred Baránkom spievajú pieseň, ktorá sa nazýva novou, pretože hovorí o vykúpení: „Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať na zemi“ (Zjv 5,9-10).

K modlitbe týchto nebeských bytostí sa pridávajú mnohí anjeli, ktorí sa nachádzajú okolo trónu. Ich počet je myriady myriád a tisíce tisícov. Oni volajú mohutným hlasom: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie“ (Zjv 5,12). Aj tu, tak ako v prípade štyroch bytostí a starcov, sa hovorí o Baránkovej smrti, ktorá zabezpečila svetu vykúpenie. Na základe toho mu anjeli v nebi neprestajne vzdávajú chválu.

Ján počuje nebeskú oslavu stále viac narastať. Kým na začiatok vnímal spev štyroch bytostí a starcov, neskôr zachytil spev mnohých anjelov a na záver vníma, že celé tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, volá: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov“ (Zjv 5,13). Celý chválospev je potvrdený slovom „Amen“, ktoré vyslovujú štyri bytosti, pričom starci padajú a klaňajú sa. Spev a volanie, ktoré sa najprv ozývajú nebom a ktoré sa týkajú Krista-Baránka, sa nakoniec ozývajú aj na zemi, pod zemou i na mori a všetko stvorenstvo prevoláva na slávu Baránkovi i tomu, čo sedí na tróne a riadi celý svet, čiže Bohu. Je však pozoruhodné, že oslava od stvorení na zemi sa spája a dopĺňa oslavou nebeských stvorení a vytvára dokonalý súzvuk ktorý preniká k Božiemu a Baránkovu sluchu.

Môžeme si všimnúť, že obsahom a dôvodom tejto celosvetovej oslavy Boha a Krista-Baránka je práve téma vykúpenia ľudstva. Táto udalosť, ktorá zmenila beh dejín a zároveň smerovanie ľudstva z priepasti smrti k dokonalému životu s Bohom v nebi, je centrálnou témou poslednej biblickej knihy. Práve vďaka Ježišovmu víťazstvu môžeme aj my už dnes víťaziť nad zlom a byť si vedomí toho, kam smerujeme.

Čo nás učí táto modlitba, ktorá vychádza od nebeských i pozemských stvorení a spoločne znie na oslavu Boha? V prvom rade nás učí  postoju poklony, na ktorý sa často zabúda. Skôr ako začnú štyri bytosti a dvadsiati štyria starci oslavovať Krista-Baránka, padajú pred ním na znak poklony a tým rozpoznávajú jeho autoritu. Títo nebešťania vystupujú aj ako zástupcovia Božieho ľudu na zemi, lebo majú zlaté čaše s ich modlitbami, ktoré prednášajú pred Baránka a pred toho, čo sedí na tróne, čiže pred Boha Otca. Keď spolu s anjelmi rozpoznávajú Baránkovu schopnosť otvoriť a vysvetliť tajomnú knihu Božieho zámeru s ľudstvom, učia aj nás úcte voči nemu.

Dnes sa viac ako inokedy kladie dôraz na to, že Ježiš je naším blízkym priateľom, a je to pravda, no niekedy môžeme zabúdať na to, že neprestáva byť naším Bohom. Keď vidíme tieto nebeské bytosti padať pred ním na zem na znak podriadenosti a úcty a prespevovať mu „hoden si“, pripomína nám to, že Ježiš je síce naším dôverným a blízkym priateľom, no je zároveň všemohúcim Bohom, ktorému patrí všetka dôstojnosť a oslava. Nemôžeme s ním teda zaobchádzať bez úcty a tak, ako sa nám zachce, ani ho nesmieme degradovať a uberať mu na dôstojnosti – on je hoden všetkej chvály, pretože je Božím Synom a naším Vykupiteľom.

Tretia skupina, ktorá oslavuje Boha a ktorá sa nachádza v našej pozemskej sfére nám má tiež čo povedať. Všetko tvorstvo chváli Boha, no nie rovnakým spôsobom. Kým rastliny, zvieratá, hory, moria a čo je v nich, chváli Boha tým, ako múdro sú stvorené, iba človek ho chváli z vlastného rozhodnutia. Ostatné stvorenia ho chvália automaticky svojou existenciou, no človek ho chváli vtedy, keď sa pre to rozhodne. Aj preto je ľudská chvála Bohu taká milá.

Na základe tohto zamyslenia sa môžeme sami seba pýtať: aký postoj zaujímam pri modlitbe? Dokážem sa niekedy pred Bohom skloniť, aby som mu vyjadril hlbokú úctu, alebo zostávam len pri familiárnych rozhovoroch s ním? Na druhej strane, nemám príliš formálny vzťah s Bohom a pripomínam si aj to, že mi je blízkym priateľom, ktorý dal život za mňa, aby ma vykúpil? Nech nám táto modlitba vychádzajúca od celého stvorenia pripomína správne postoje voči Bohu a Kristovi-Baránkovi a nech nás napĺňa vďačnosťou za dar vykúpenia.