Libanon: Otec Pierre El Raii, farár z Qlaya, bol zabitý pri bombovom útoku

Giada Aquilino – Vatican News

K smrteľnému útoku došlo v pondelok 9. marca o 14:00 bejrútskeho času (13:00 nášho času), presne týždeň po začatí izraelského bombardovania Libanonu. Oblasťou, ktorá bola zasiahnutá, bola opäť južná časť krajiny cédrov. „Práve sme sa dozvedeli, že sme stratili otca Pierra El Raiiho, maronitského farára z Qlayaa,“ povedal páterToufic Bou Merhi. „Prvý útok zasiahol dom v jeho farnosti v horách a zranil jedného z farníkov,“ povedal františkán vatikánskym médiám. „Otec Pierre bežal s desiatkami mladých ľudí pomôcť zranenému farníkovi: vtedy došlo k ďalšiemu útoku, ďalšiemu bombardovaniu toho istého domu. Farár bol zranený. Bol prevezený do neďalekej nemocnice, no neprežil. Zomrel takmer na prahu nemocnice. Mal 50 rokov.“ Vždy bol po ich boku a to aj – a predovšetkým – tým, že zostal v tej zemi i napriek neustálym výzvam izraelskej armády na evakuáciu.

Bolesť katolíckej komunity

Teraz, ako uvádza kňaz, je pre celú katolícku komunitu čas bolesti. „Ľudia plačú kvôli tejto tragédii a zároveň majú veľký strach. Doteraz nechceli opustiť svoje domovy v kresťanských dedinách, no v tejto situácii sa všetko zmenilo. Opustiť domov znamená žiť na ulici alebo sa pokúsiť prenajať si iný byt, ale ľudia to nedokážu, aj kvôli ekonomickej situácii, v akej sa krajina nachádzala už predtým,“ dodal kňaz.

Páter Toufic Bou Merhi spomína, že minulý týždeň „bol priamo zasiahnutý aj dom iného kňaza: v tom čase ľudia ešte vytrvali, no teraz, po smrti otca Pierra, neviem, ako to bude pokračovať.“

Zúfalstvo vysídlených

V krajine narastá stav núdze. „V našom kláštore v Týre,“ hlási františkán, „máme 200 vysídlených osôb, z ktorých sú všetci moslimovia. Prijímame ich, lebo v tejto situácii, ten, kto potrebuje útočisko, kde inde ho môže nájsť? Len v Bejrúte máme 500 000 ľudí vysídlených zo svojich domovov. Takmer 300 000 ľudí opustilo južný Libanon a rozptýlilo sa po oblastiach na juhu, ktoré sa považujú za bezpečnejšie, hoci to nemusí byť nevyhnutne pravda. Desaťtisíce ľudí opustili aj údolie Bekaa. Ľudia „vedia, čo za sebou zanechávajú: svoj majetok, svoje domovy, svoju históriu, ale nevedia, kam majú ísť. Ľudia sú na uliciach, spia vo svojich autách. Neboli sme pripravení prijať takmer štvrtinu obyvateľstva.“ „Ale všetkým hovoríme a opakujeme, že posledná vec, ktorá v nás nemôže zomrieť, je nádej v Pána, ktorý nám vždy dáva silu pokračovať.“

Volaním z Libanonu, uisťuje nás kňaz, je: „Už žiadne vojny, už žiadne násilie. Zbrane, ako povedal pápež, neplodia mier, plodia masakre a nenávisť. Všetko, čo žiadame, je možnosť žiť s trochou dôstojnosti.“

Preklad: Zuzana Klimanová