Za nevyliečiteľne choré deti – úmysel Svätého Otca na február

Pápež často venuje svoj čas chorým. Zvlášť dojímavé sú jeho stretnutia s chorými deťmi. Im a ich rodičom patria vo Vatikáne miesta v prvých radoch. Otcovia a mamy, ktorí prichádzajú s nevyliečiteľne chorým dieťaťom alebo ukazujú pápežovi jeho fotografiu, prosia o požehnanie a posilu v si­tuácii, ktorú vlastnými silami nezvládajú. Svätý Otec im dáva nielen kúsok seba, ale Božiu posilu, oporu a podporu modliaceho sa spoločenstva. Je to uistenie: na krížovej ceste nie ste sami, Ježiš je na nej spolu s vami a Cirkev vás sprevádza.

V odbornej literatúre sa dočítame, že v našej zemepisnej oblasti sa tzv. život limitujúce diagnózy vyskytujú u jedného až troch detí z tisíca. Viac ako polovica z nich sa nedožije druhého roka života. Vo svojom okolí mnohí poznáme rodiny nesúce tento kríž. Ich kríž je neraz priťažký, potrebujú po­moc Šimona z Cyrény. Tým Šimonom je lekár, zdravotná sestra, opatrovateľ či opatrovateľka. Je ním aj zdravotné za­riadenie či domáci hospic. Je ním obetavý príbuzný, diskrétny priateľ, človek z okolia. Sú ním dobrodinci, darcovia, sponzori. Aj štát by mal spravodlivo dbať o to, aby sa hospicová starostlivosť mohla na Slovensku dostatočne rozvinúť a nebola odkázaná len na darcov.

Apoštolát modlitby nás pozýva aj k modlitbovému spojeniu s našimi biskupmi. Oni nás vo februári pozývajú modliť sa „za chorých, starých a opustených, aby skrze pomoc a blízkosť Cirkvi zakúsili Božiu blízkosť“.

Svetový deň chorých: súcit Samaritána
Už o tri dni, 11. februára, budeme na spomienku Lurdskej Panny Márie sláviť 34. svetový deň chorých. Pápež Lev XIV. pri tejto príležitosti napísal posolstvo s názvom „Súcit Samaritána: milovať tým, že nesieme bolesť druhého.“ Hovorí o tom, že starostlivosť o chorých je naším spoločným poslaním.  

Všimnime si v Ježišovom podobenstve v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 10,25-37). postoj milosrdného Samaritána. Jeho súcit s človekom ležiacim bezvládne pri ceste sa prejavuje skutkami: „Samaritán podíde bližšie, ošetrí rany, berie na seba bremeno a stará sa. Avšak všimnime si, že to nerobí len sám, bez druhých: Samaritán vyhľadal hostinského, ktorý sa o toho človeka mohol postarať. Takisto sme povolaní aj my pozývať iných a stretávať sa v tom ,my‘, ktoré je silnejšie než súčet malých jednotlivcov.“ 
Takto píše pápež Lev a pokračuje osobnou skúsenosťou z misie v Peru:
„Sám som vo svojej misijnej a biskupskej skúsenosti v Peru videl, ako mnohí ľudia spoločne prejavovali milosrdenstvo a súcit, rovnako ako Samaritán a hostinský, príbuzní, susedia, zdravotnícki pracovníci, tí, čo sa venujú pastorácii v zdravotníctve a mnohí ďalší, ktorí sa zastavia, priblížia, liečia, spolu znášajú, sprevádzajú a dávajú to, čo majú. Oni dávajú súcitu rozmer sociálnej reality. Táto skúsenosť, ktorá sa uskutočňuje v spleti vzťahov, presahuje čisto individuálne úsilie. Preto som vo svojej apoštolskej exhortácii Dilexi te [o láske k chudobným, pozn.] nielen poukázal na starostlivosť o chorých ako na „dôležitú súčasť“ poslania Cirkvi, ale označil som ju za autentickú „cirkevnú činnosť“ (Dilexi te, 49).“

Spolucítenie nás zjednocuje v Kristovi
Cirkev starostlivosťou o chorých plní Ježišovo poslanie. Je pomerne dobre známe, že Vatikán má svoju nemocnicu, ktorá slúži práve deťom. Jej ná­zov Bambino Gesù znamená Die­ťa Ježiš. Vďaka talianskym špecialis­tom a zahraničnej spolupráci patrí medzi najkvalitnejšie na svete. Dáva dôraz na lekársky výskum a školí odborníkov aj pre detské nemocnice v málo rozvinutých kra­jinách. Hoci slúži najmä obyva­teľom Ríma a celého Talianska, prijíma aj pacientov zo zahraničia, najmä z chudobných pomerov, z krajín Afriky a iných kontinentov.

Zakrátko uplynie rok odvtedy, čo bol pápež František naposledy hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc, od 14. februára do 23. marca 2025. Všetci, celá Cirkev, sme sa vtedy spojili v modlitbe za neho. Zomkli sme sa do jednoty. Aj takto sa vytvára jednota Cirkvi: zjednocujeme sa v spolucítení s utrpením chorého brata alebo sestry a v starostlivosti o neho. 

Aj tento aspekt jednoty dáva do pozornosti pápež Lev XIV. vo svojom Posolstve na 34. svetový deň chorých. Dokonca pri príležitosti Svetového dňa chorých vysvetľuje aj svoje pápežské heslo: In illo uno unum „V jednom Kristovi sme jedno“. Pápež Lev píše:
„Byť jedným v tom Jednom znamená cítiť sa skutočne ako údy jedného tela, v ktorom podľa svojho povolania ďalej nesieme Pánov súcit s utrpením každého človeka. Navyše, bolesť, ktorá sa nás dotýka, nie je cudzia bolesť – je to bolesť údov nášho vlastného tela, o ktoré sa máme starať pre dobro všetkých, ako nás žiada naša Hlava. V tomto zmysle je táto bolesť totožná s Kristovou bolesťou a keď je v kresťanskom zmysle obetovaná, urýchľuje naplnenie Spasiteľovej modlitby za jednotu všetkých.“ 

Aj my sa teda môžeme a máme stať Šimonmi z Cyrény, milosrdnými Samaritánmi, alebo aj tými, ktorých predstavuje Ježišovo podobenstvo postavou hostinského. Môžeme sa nimi stať modlitbovou podporou v rámci duchovnej siete Apoštolátu modlitby. Modlime sa v duchovnom spojení na úmysel Svätého Otca, aby nevyliečiteľne choré deti aj ich rodiny dostávali potrebnú zdravotnú starostlivosť – aby nikdy nestrácali silu a nádej.“  

Modlitba Svätého Otca

Na záver sa obráťme na Pána Ježiša Krista slovami modlitby pápeža Leva:
Pane Ježišu, ty si bral maličkých do náručia a nežne si ich žehnal. Dnes ti prinášame deti, ktoré žijú s nevyliečiteľnými chorobami. Ich krehké telá sú znamením tvojej prítomnosti a ich úsmevy, aj uprostred bolesti, sú svedectvom tvojho kráľovstva.
Prosíme ťa, Pane, nech im nikdy nechýba riadna lekárska starostlivosť, pozornosť ľudského spolucítenia a podpora spoločenstva, kto­ré ich s láskou sprevádza.
Posilni nádej ich rodín uprostred únavy a neistoty a urob ich svedkami viery, ktorá sa skúškami spevňuje.
Žehnaj ruky lekárov, sestier aj opatrovateľov, aby ich práca bola vždy prejavom ochotného spolucítenia. Nech ich tvoj Duch osvecuje pri každom ťažkom rozhodnutí a do­dáva im trpezlivosť a láskavosť v ich službe pre ľudskú dôstojnosť.
Pane, nauč nás spoznať tvoju tvár v každom z trpiacich detí. Nech v nás ich zraniteľnosť prebúdza spolucítenie a pobáda nás k záujmu, sprevádzaniu a láske prejavenej konkrétnymi činmi solidarity.
Daj, aby sme boli Cirkvou, ktorá žije citmi tvojho Srdca, ktorá sa modlitbou a službou dáva do pohybu a vie sa ujať ľudskej krehkosti. Cirkvou, ktorá sa uprostred utrpenia stáva zdrojom útechy, rozsievačkou nádeje a ohlasovateľkou nového života.
Amen.

Pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoš­tolátu modlitby – Celosvetovej siete modlitby s pápežom