Vendelín Javorka SJ (1): Od narodenia po ukončenie štúdia

Je koniec 19. storočia, sme v malej podhorskej obci Černová, ktorá bola vtedy ešte len jednou z ulíc mesta Ružomberok. Práve tu, 15. októbra 1882, uzrel svetlo sveta chlapec, ktorému bolo dané meno Vendelín. Už nasledujúci deň bol pokrstený – tak, ako to v katolíckych rodinách bývalo zvykom. Krstnými rodičmi sa stali Juraj Fulla a jeho manželka Anna, sestra preláta Andreja Hlinku. Vendelínovi rodičia boli Michal Javorka a Mária Hlinková, sesternica samotného Andreja Hlinku. Už od narodenia tak bol Vendelín pevne zakotvený v rodinných i duchovných väzbách, ktoré formovali jeho budúci život.

Černová mala v tom čase približne tisíc obyvateľov. Takmer všetci sa hlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, len päť rodín bolo židovských. Život tu bol skromný, podmienený chladným podnebím a neúrodnou pôdou. Ľudia pestovali jačmeň, raž, zemiaky či kapustu, chovali ovce, kozy, kravy i kone. Okrem poľnohospodárstva pracovali v lese, na salaši alebo ako pltníci. Výstavba Košicko-bohumínskej železnice priniesla nové možnosti – mnohí muži našli prácu pri železnici, v celulózke, papierni či textilných závodoch. Michal Javorka, Vendelínov otec, patril práve k tým, ktorí sa zamestnali na železnici. To znamenalo časté sťahovanie celej rodiny.

  (© Bohuš Kaliarik)

Rodinné zázemie Vendelína bolo početné, no poznačené smútkom. Z prvého manželstva Michala Javorku sa narodilo až jedenásť detí, no dospelosti sa dožili len traja – Vendelín a jeho bratia Jozef a Ján. Keď matka Mária zomrela v roku 1915, otec sa znovu oženil a z druhého manželstva pribudol ešte jeden syn. Takéto pomery neboli na vtedajšiu dobu nezvyčajné a formovali Vendelína k odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam.

V roku 1887 už bol Michal Javorka premiestnený na železničnú stanicu do Malej Lodiny, malej horskej obce v údolí Hornádu. Hoci rodičia žili tam, Vendelín začal navštevovať ľudovú školu v Černovej. Pravdepodobne býval u starých rodičov alebo u krstných rodičov – vtedy to bolo bežné riešenie. V Černovej bol jeho učiteľom Ján Holdoš, ten istý pedagóg, ktorý učil aj Andreja Hlinku a ktorý rodičom Hlinku odporučil, aby syna poslali na vyššie štúdiá. Vendelín tak už od detstva vyrastal v prostredí, kde sa kládol dôraz na vzdelanie a duchovnú formáciu.

Okrem školy v Černovej získal Vendelín základné vzdelanie aj v židovskej nemeckej škole v Sučanoch, kde rodina žila od roku 1893. Tento fakt poukazuje na otvorenosť rodiny voči širšiemu kultúrnemu prostrediu a na schopnosť mladého chlapca pohybovať sa v prostredí viacerých jazykov a tradícií, kde sa stretávali rôzne náboženské vplyvy. Už o tri roky neskôr, v roku 1896, sa rodina usadila v Budatíne pri Žiline, čo opäť dokazuje, že železničná služba otca prinášala neustále zmeny bydliska.

Tieto presuny však neoslabili Vendelínovu túžbu po vzdelaní. Naopak, posilnili jeho schopnosť adaptovať sa na nové prostredie a rozšírili jeho obzory. V roku 1895 začal štúdium na gymnáziu v Ružomberku. Bola to nová kapitola jeho života – vstupná brána k vyššiemu vzdelaniu a kňazskej dráhe, na ktorú sa postupne pripravoval. Už v tomto období sa formovala jeho osobnosť: spojená s hlbokou vierou, disciplínou a intelektuálnym záujmom, ktoré ho neskôr priviedli až k významným pozíciám v Cirkvi.